Sledujte nás

Ostatné športy

Šport je škola, ktorá ťa naučí byť silným…

 1475817_10201749230827432_1019621348_nSvoj príbeh nám dnes poskytol Martin. Podobne ako pri vyznaniach z pera predošlých autorov, zasahovať doň budeme minimálne, čitateľ však môže oceniť aspoň informáciu, že Martin študoval baníctvo v Karvinej, dlhé roky venoval profi hádzanej ako brankár, a dnes pracuje v Nemecku…

Začnem tým, že šport je drina. Drina taká, že keď poľavíš, prestaneš chápať zmysel športu ako takého. A už vôbec nehovorím o vrcholovom športe, kde drina je umocnená ôsmimi tréningami v týždni plus zápas o víkende. Hádzaná ma fakt bavila, no skúste si predstaviť, že ju hráte každý deň a hneď dvakrát. Ani tá najkrajšia žena na svete vás nebude vzrušovať, keď ju máte povedzme nahú, stále a furt a vždy a neustále pred očami. Napriek všetkému, máte chuť sa nejako podpísať, urobiť na tomto svete niečo výnimočné v tom, čo robíte. Jednoducho zanechať stopu…

Tak som si obliekol 20-kilovú vestu. Na nohy 10-kilové závažia a v rukách 5-kilové činky. Na vojne. Behal som a skákal som. I hodinu. S 50-kilovou záťažou na tele, len aby som si dokázal, že to dokážem. Nemal som žiadne proteíny, žiadne aminokyseliny, iba žiadne nič. Bol som vďačný za jogurt a mlieko, zato, že si kúpim ovsené vločky z obchodu a  stále môžem veriť, že mám tú najlepšiu stravu na svete. Áno, dnes si uvedomujem, že to zďaleka nebolo len o strave, skôr o guráži niečo dokázať.

1471271_10201749223147240_739660478_n

Trénoval som do absolútneho vyčerpania, a dôvod pre drinu bol už keď nie tradičný, tak veľmi jednoduchý. Bola to moja jediná šanca, ako sa dostať z čiernej bane na svetlo športového sveta. Vybral som si hlúpu školu, po ukončení ktorej ma viac menej čakala lopota v diere, v prípade že na palubovke zlyhám. Myšlienka na to ma nakopávala tak, že som vstával o pol piatej ráno a šiel trénovať rozštepy v bráne. Skákanie na švihadle hodinu vkuse bolo oddychovkou. Všetkým som bol trochu za blázna. No až kým ma tréner nepostavil do brány. Prvá sezóna v lige bola hneď aj pozvánkou do reprezentácie, v tej dobe tej československej. Keď sme sa rozdelili, dostal som ponuku chytať za Česko /i keď v srdci som bol stále Slovák/. Dosť ma to dostalo. Dosť tak, že až úplne. Nevedel som odrazu, kam patrím. Nebožtík Lafko nemal tušenie, že som Slovák, a i keď ma v Česku brali všetkými desiatimi, nikdy som tam nezapadol. Po zhruba troch rokoch moje účinkovanie v repre skončilo.

Prestúpil som do Košíc – ako posila z českého nároďáku narodená v Bardejove. Ten pocit dnes asi nik nepochopí. To by bolo celé ozaj asi na ďalšie zamyslenie, ktovie…

Záverom? Šport je škola, ktorá ťa naučí byť silným, a to vôbec nemusíš byť vrcholovým športovcom. Šport je droga, ktorej vedľajšie účinky sú únava i pocit blaženosti. Všetko je o pohybe. A kto tomu neverí, nech vyskúša…

Vrcholový šport dnes pre mňa nie je prioritou, je to minulosť. Lyžujem, behám, hýbem sa. A v prvom rade sa snažím duchovne dozrieť. To je pre mňa teraz dôležité…I najdôležitejšie…

Autor: Martin Struhala

1471132_10201749223707254_1603272416_n

2 komentáre

2 Comments

  1. Avatar

    Spoluhráč

    24. novembra 2013 at 19:05

    Martin poznáme sa veľmi dlho, najskôr ako protihráči, neskôr už aj ako spoluhráči, máme takmer rovnaku športovú filozofiu, preto sme sa zblížili aj ľudsky, aj preto si ťa dovolím nazvať mojim priateľom. Spomínam na to keď som iba začínal a ty si sa zjavil v rodnom meste, bol si už vtedy športovou osobnosťou, aj keď pravda v Ćechách, už vtedy sme ťa obdivovali. Dnes keď ja už dlho nešportujem, ty ešte stále stojíš v bráne a opäť ťa obdivujem. Šport nie je len o genetických predispozíciach a endorfínoch, vrcholový šport ako taký bolí, tobôž hádzaná, preto je to najmä o morálke a vnútornej sile jedinca. Dokázal si toho podstatne viac ako ja. Najviac si spomínam na naše neskutočné debatky o filozofii športu, ako aj o momentálnej forme, spomínam na to, ako sme pred dôležitým postupovým zápasom chodili bosý po lese, objímali stromy a čerpali energiu zeme . Priam pamätná je resecistická nadčasová floskula „trenére není dúležité zvíťezit, ale vyzerat dobře“ a niet nad to „mať eskapásku a tavotu, aby še nešliskalo“.
    Martin tažko mi je niečo vravieť človeku ktorý fáral 600m pod zemou a zopárkrát utekal pred závalom, len aby si zachránil svoj vlastný holý život. Skláňam sa pred tvojou mentalitou a tréningovou morálkou, dokázal si v športe to, čo ja žiaľ nie. Moja úcta priateľu. 😉

  2. Avatar

    jastan

    25. novembra 2013 at 17:17

    Velmi krasny zivotny pribeh, podoba sa troska mojmu, len bol mozna este tazsi a preto aj „mozna aj uspesnejsi“?! To najkrajsie je v tom zavere, to o co snazi dnes Mato, duchovne dozriet. Dufam, Stewe, ze mi ho raz osobne predstavis, pamatam, len tak vizualne. Boze, aj vy ostatni bohovia, dik za takychto ludi. Jastan

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v Ostatné športy