Telesná výchova, najdôležitejší predmet

Pousmiali ste sa, uškrnuli? V pohode, tipol by som, že patríte k 9 (možno až 9,5) z 10-ich, ktorí by to pri tejto kacírskej myšlienke tiež urobili. Nejdem teraz propagovať, či presadzovať telesnú výchovu ako predmet, ktorý vyučujem už nejakých 14 rokov (okrem nemeckého jazyka), chcem len priviesť na svetlo sveta a ponúknuť myšlienku a záver, ku ktorému som za tie roky dospel.

„Telesná? Ok, fajn, ale bez biológie a chémie by ma ani neprijali na výšku,“ s ťažkým nadhľadom konštatuje urológ. „Kde by som bol bez hodín fyziky s tým skvelým učiteľom a mojich víťazstiev na krajských kolách fyzikálnej olympiády?“, pomyslel si teraz zamestnanec Ústavu jadrovej fyziky.

Nepochybne. Čo sme sa naučili, je pre náš život a kariéru dôležité. Ak niečo nevieme a potrebujeme to napríklad pre naše zamestnanie, je nutné sa to naučiť. Šikovný to dá povedzme za 1 hodinu, priemerný za 3, tí ostatní možno za 10 i viac. Ak, a teraz zdôrazňujem AK, sú vytrvalí, cieľavedomí, dokážu sa motivovať, majú pevnú vôľu, trpezlivosť, nezlomnosť, odvahu… Ale ak nemajú? Skúste si „načítať“ v knihách nezlomnosť, pevnú vôľu, odvahu alebo vieru vo vlastné schopnosti…

A teraz k telesnej výchove. Uvediem jeden príklad. Nuž, mohol by som ich dať desiatky, kde by som vytiahol iné aspekty toho, o čom pojednávam, ale otvorené mysle si ich snáď dokážu predstaviť aj bez mojich barličiek. Hodina gymnastiky, cieľ – toč jazdmo. Cvik, pri ktorom sa neznalým tají dych a žalúdok prudko zmenší svoj objem. Vo vzpore na pažiach sa nachádzate nad hrazdou akoby v stoji rozkročnom v predozadnom smere. Jediným kontaktným bodom s hrazdou, ktorá je približne vo výške chlapa, sú vaše pevne ju zvierajúce, niekedy od strachu prepotené dlane. S výkrokom prednej nohy sa vrháte do vzduchoprázdna a pôsobením gravitačnej, odstredivej, dostredivej a zotrvačnej sily vaše telo visiace na pažiach opisuje okolo hrazdy kružnicu a vracia sa do východiskovej polohy, kde sa má zastaviť. Po pár hodinách prípravných cvičení, prvých asistovaných pokusoch, samostatných neúspešných pokusoch sprevádzaných bolestivými dôsledkami nesprávnej techniky a bojom s negatívnymi emóciami všetkého druhu, to niektorí žiaci vzdajú – „ochorejú“, „zrania sa“, vyhnú sa hodine… Sú však aj takí, ktorí toto všetko prekonajú a zrazu.

Doprial by som každému vidieť ten mix emócií meniaci sa v sekundách a ich zlomkoch v ich široko roztvorených očiach: od prekvapenia a nechápavosti, čo sa práve stalo, cez postupné uvedomenie si a pochopenie, že to naozaj dokázali, až po štastie a hrdosť po zdolaní tohto osobného Mount Everestu. Tu sa však nič nekončí, naopak, zo skúsenosti viem, že väčšinou už ďalší pokus býva neúspešný, a ten ich rýchlo vráti naspäť na zem z výšin vlastnej dokonalosti, ktorej sa práve pred chvíľou dotkli. Nasleduje ďalšia analýza, zdokonaľovanie, upevňovanie. Nakoniec zistia, že to hrôzostrašné „salto mortale“ je vlastne zábava a točia sa tam ako veterný mlyn. Cieľavedomosť, odvaha, vytrvalosť, nezlomnosť, trpezlivosť, viera vo vlastné schopnosti…Práve ich posunuli na vyšší level, a čo je tiež nezanedbateľné – v „zrýchlenom konaní“. Jeden z blogujúcich na tejto stránke nedávno napísal: „Kam vás nepotiahne telo, dotlačí vás vaša duša a viera vo vlastné schopnosti.“ Absolútny súhlas, len tá viera musí nejak vzniknúť a práve momenty podobné vyššie opísanému ju vytvárajú a formujú. 

Možno bude niekto namietať, že aj štúdium iných predmetov si vyžaduje vytrvalosť, odhodlanie, odvahu,  a samotné tiež tieto osobnostné črty formuje… Iste. Avšak prekonať strach zo zlej známky je diametrálne odlišné, ako prekonať strach z toho, že sa dolámete. Pud sebazáchovy nepustí. Vydržať nad knihami napriek tomu, že sa vám nechce alebo by ste radšej išli spať nie je to isté, ako vydržať dobehnúť naplno 1500-vku, keď máte pocit, že vám zlyhávajú všetky životné funkcie. Sú to hraničné situácie, blížiace sa reálnym extrémnym zážitkom, ktoré neraz fatálne zmenia osobnosť človeka (strata zamestnania, smrť blízkeho, ťažká choroba, nehoda, konfliktné situácie – tu vám integrály, Krebsov cyklus či Faust spamäti v bavorskom dialekte nepomôžu, ich zvládnutie závisí najmä od sily vašej osobnosti). Práve preto sú možnosti formovať osobnosť v telesnej výchove ďaleko väčšie a efektívnejšie ako v iných predmetoch. Či už ide o morálno-vôľové vlastnosti v individuálnych športoch alebo rozvoj sociálnych kompetencií v športových hrách (komunikácia, spolupráca, tolerantnosť, rešpekt, sebapresadenie…).

Prečo tento potenciál telesnej výchovy teda nevyužiť a neurobiť zo seba, z detí, zo žiakov silné osobnosti, schopné ísť pevne za svojimi cieľmi, schopné prekonať nepríjemné pocity a situácie, ktoré život prináša, schopné spolupracovať s okolím a zároveň sa v ňom presadiť?

Len názov predmetu by som zmenil na telesná a osobnostná výchova.