10.októbra 2009 som debutoval v PRO B. Na tento deň sa mi narýchlo vynoria dve jasné spomienky. Naše nečakané víťazstvo na horúcej pôde favorita, ktorý v príprave bil, čo mu prišlo pod ruky, medzi inými i také kvalitné mužstvá ako Tourcoing, či nemecký Duren. Druhá je spojená s ponurým, sychravým a veterným mestom, kde som tento debut absolvoval. Takmer presne si spomínam ako som si vravel: ,,Tu by som teda bývať nechcel. Ešte šťastie že som v nádhernom Nantes…Veci vedia byť veľmi relatívne.
23. augusta 2010 som po 1 700km dlhej ceste autom do môjho nového pôsobiska kontaktoval trénera. Príde ma vyzdvihnúť a idem sa ubytovať. Nasledujem jeho auto. Zrazu sa mi v smere našej jazdy otvorí nádherný pohľad. Oceán dokiaľ oko dovidí. Blížime sa k jeho piesočnatému pobrežiu. Zaparkujeme na úzkej ceste, ktorá oddeľuje pláž od obytnej budovy. Pre našinca z vnútrozemia je už len pohľad na samotný oceán určite dostatočne exotický. Myšlienka, že by som tu mohol dokonca bývať, mi mimovoľne zodvihla kútiky úst, zaťiaľ čo moja nastávajúca sa od úžasu už veselo usmievala. Moja snaha o utlmenie prílišného optimizmu „snaž sa pred trénerom netváriť až tak nadšene“ ju ešte viac rozosmiala.
Mám byt asi 15 metrov od pláže. Častokrát nerobím nič iné, len si sadnem a cez veľkoplošné okno obývačky sledujem oceán, ľudí ktorí po ňom surfujú všakovakým spôsobom a náčiním alebo po pláži sa preháňajúce trojkolky s plachtami.
Teraz čakám, čo sa mi v byte pokazí, kedy mi začne vadiť miestne veterné počasie, či susedia, nebudem vychádzať so spoluhráčmi, nebude sa nám dariť v lige, či skrátka čokoľvek negatívne. Veď tu nemôže byť dobre. Tu som predsa bývať nechcel. Je to totižto mesto môjho debutu v PRO B – Dunkerque.
V severnom rožku Francúzska, len 10 kilometrov od belgických hraníc, dýcha mestečko s úzkymi uličkami a anglickými tehlovými budovami bez omietky svoj život dlhokánskych pláží, vítajúc množstvo ľudí vyznávajúcich vodné športy. Okrem “dobráka”, ktorý mi stihol na aute rozbiť bočné spätné zrkadlo, sú ľudia veľmi ochotní a priateľskí, preto verím, že tu nájdem ďalší zo svojich malých domovov.
Už od roku 1965 existujúci klub Dunkerque Grand Littoral Volley-Ball má vytvorené dobré materiálne zázemie, s kvalitnou multifunkčnou halou, ktorá je súčasťou viacšportového areálu. Aj keď nižší rozpočet na novú sezónu im neumožnil nakúpiť množstvo hráčov, vedenie klubu verí, že máme káder na dobrý výsledok. Po prvých loptových tréningoch si osobne myslím, že máme výrazné rezervy na nahrávačskom poste, ktoré nás budú značne limitovať. Základ kádra tvorí len 9 hráčov, ktorých dopĺňa na tréningoch trojica mladých Francúzov. Maximálna kvóta 6 cudzincov je vyplnená len spolovice. Okrem mňa sú legionármi brazílsky smečiar a univerzál z Venezuely. Za zmienku ešte určite stojí prezident klubu s poľskými koreňmi, s ktorým som mohol komunikovať v poľštine. Inak som nútený používať výlučne francúzštinu, čo zapadá do môjho plánu pokračovať vo výuke tohto romantického jazyka. Kapitánom tímu je zasa 39-ročný veterán s čiernou pokožkou pochádzajúci z Francúzskej Guyany. Aj keď bude patriť určite k najstarším hráčom v lige, určite sa netreba čudovať, ak poviem, že je v mojej kondícii a má postavu trošku štíhlejšieho kulturistu. U hráčov tmavej pleti som si už na to zvykol. Ich genetický arzenál vytrel mojej železnej vôli už neraz oči.
Počas mojich prvých troch týždňov v novom pôsobisku ma zvlášť zaujala ešte jedna mestská tradícia. Prvý víkend na začiatku septembra sa usporadúva niečo v zmysle športovej klubovej “EXPO“. Vo veľkej mestskej sále má ktorýkoľvek miestny športový klub vymedzený malý priestor, kde prezentuje svoju činnosť. Každý, kto má záujem, sa tu môže informovať, získať dostatočný prehľad o možnostiach športovania v meste na akejkoľvek úrovni. Kluby, ktorých sa tohto roku zúčastnilo niekoľko desiatok, majú zasa možnosť získať nových členov. Veľmi milá, praktická, finančne nenáročná akcia by možno mohla pomôcť aj v našich slovenských podmienkach.
O niečo vyše mesiaca, niekde i skôr, sa začnú rozbiehať európske ligy. Osobne sa teším na nové výzvy, ktoré mne osobne táto sezóna určite bude postupne prinášať. Keďže nemáme ako klub vytýčený konkrétny cieľ, pôjdeme od zápasu k zápasu stále s cieľom pobiť sa o víťazstvo. Koniec koncov, z poslednej sezóny viem, že je to skromná postupná cesta, ako sa dá vyhrať aj liga … 🙂
Autor: Roman
