Sledujte nás

Športové legendy

Zabudli sme naňho…?

A pritom bol prvým človekom na svete, ktorý ubehol 10 km pod 29 minút (28:54) a 20 km pod jednu hodinu (59:51). Jediný, ktorému sa v „trojboji“ 5 km, 10 km a maratón podarilo na jednej olympiáde získať tri zlaté medaily. Bol fenomenálny bežec a bol náš.

Emil Zátopek (*19. 9. 1922 – †21. 11. 2000). Hoci jeho bežecký štýl mnohí označovali za hrozný, stal sa jedným z najslávnejších a najúspešnejších atlétov histórie.

Málokto z nás vie, že tento legendárny bežec sa k behu dostal omylom a náhodou. Ako každý chlapec, aj on rád hrával futbal. K ľahkej atletike sa dostal v 18-tke, až keď sa v Zlíne učil v Baťovej škole práce. Keď ho vychovávateľ vybral na tradičný beh mestom, protestoval a hľadal výhovorky, aby nemusel ísť. Lekár však potvrdil, že je zdravý. „A tak som sa musel pretekov zúčastniť,“ spomínal neskôr na zlomový moment svojho života. „Bol som taký nahnevaný, že som ten beh zobral smrteľne vážne a ‚mazal‘ som dopredu. Do cieľa som dobehol ako druhý, ľudia ma potľapkávali a mne sa to tak zapáčilo, že som začal chodiť na atletické tréningy.“

Tam začal brať beh už ozaj seriózne, a keďže mu druhé a tretie miesta v pretekoch nestačili, vymyslel si vlastný spôsob prípravy, tzv. intervalový tréning. Na rôzne dlhých úsekoch kombinoval šprint s vyklusávaním a ordinoval si ho v takých dávkach, že keď ho ostatní videli, tvrdili, že to nemôže vydržať. Zátopek nielen vydržal, ale prípravu si ešte viac sťažoval. Legendárnymi sa stali jeho tréningové behy v ťažkých bagančiach a v blate alebo s manželkou na chrbte. Traduje sa dokonca, že pri jednom z nich tak uštval svojho psa, že keď ho na druhý deň chcel znovu vziať behať, ten vyľakaný zaliezol pod stôl.

Náročná príprava priniesla ovocie a Emil Zátopek začal víťaziť. Vytváral rekordy a zbieral majstrovské tituly, hoci štýl jeho behu nevyzeral práve najlepšie. Odborníci ho označovali ako upracovaný a Zátopek, pre ktorého sa stal typickým bolestný výraz v tvári, si preň aj vyslúžil prezývku „česká lokomotíva“.

Prišiel olympijský rok 1952. Každý očakával, že Emil Zátopek zopakuje úspech z OH 1948, kde získal zlato (beh 10 km) a striebro (beh 5 km). No tvrdohlavý rodák z Valašska odmietol ísť, pretože jeho kamaráta bežca Stanislava Jungwirtha z politických dôvodov nezaradili do olympijského tímu. A výprava skutočne odletela bez neho. Potom si však ktosi uvedomil, že neúčasť takého bežca ako Zátopek by vyvolávala množstvo otázok a o dva dni sa on i Jungwirth v Helsinkách objavili. A ten ktosi urobil dobre.

To, čo tam Zátopek napokon predviedol, bola úplná senzácia. Nielenže obhájil zlato v behu na 10 000 m, ale zvíťazil aj na päťkilometrovej trati a dokonca aj v maratóne. Takéto čosi predtým ani potom nikto nedokázal, nehovoriac o tom, že maratón bežal Zátopek prvý raz práve na tejto olympiáde.

Na ďalších hrách v roku 1956 v austrálskom Melbourne si Emil, ktorý bol po operácii slabín, dobehol „len“ po šieste miesto. O dva roky neskôr legendárny vytrvalec, ktorý počas kariéry v rôznych disciplínach prekonal osemnásťkrát svetový a päťdesiatkrát československý rekord, definitívne zavesil pretekárske tretry na klinec.

Rok 1968 mal pre Emila Zátopka, rovnako ako pre mnohých ďalších športovcov trpkú príchuť. Odvážil sa podpísať Dvetisíc slov a inváziu verejne odsudzoval. Nasledovalo v rýchlom slede vylúčenie z KSČ, vyhodenie z armády (bol vojakom z povolania), strata hodnosti plukovník a nemožnosť nájsť si zamestnanie. Napokon náš národný hrdina dostal prácu ako pomocný robotník na stavbe. Bol socializmus a každý, aj olympijský víťaz musel pocítiť nerešpektovanie jeho pravidiel.

Emil Zátopek, ktorý získal ocenenie Olympionik storočia a Atlét storočia, dobehol do cieľa svojho života v roku 2000. Svoj posledný životný pretek dokončil 21. novembra onoho roku. Je na nás, aby sme nezabudli.

4 komentáre

4 Comments

  1. Avatar

    Jano

    23. marca 2014 at 8:31

    Zasa jeden z nádherných článkov Janne, ďakujem, škoda, že neviem tak pekne písať. Asi málokto vie, že Zátopkovcov osobne poznal Vladimír Savčinský starší. Ako tiež reprezentant Československa dokonca bol pritom(predpokladam), keď Emil posledný-krát reprezentoval vo
    Francúzsku. Legendy o Emilových metóda medzi bežcami kolujú dodnes, že ho nášli skolabovaného, po tom,čo bežal bez dýchania, až pokiaĺ sa dalo, teda do bezvedomia, atď

  2. Janette

    Janette

    23. marca 2014 at 10:47

    Jano, veľmi pekne ďakujem.. som rada, ak članok osloví práve takých športovcov, ako si ty… milujem tieto príbehy obyčajných, a pritom tak neobyčajných ľudí, a som rada, ak ich môžem posunúť ďalej… pán Savčinský st. je už v mojej hlave… dúfam, že ho čím skôr pustím „do sveta“ 🙂

  3. Avatar

    Jano

    24. marca 2014 at 7:16

    Super Janne, nezabudni prvý Slovák, ktorý skočil 2 metre do výšky, pa

  4. Avatar

    Oliver

    19. septembra 2014 at 16:50

    Hej, čítal som o ňom a jeho manželke knihu. Moja obľúbená. Tréningové dávky mal šialené. A na vojne ich absolvoval v kanadách. Šak bol na vojne:-). Typické boli jeho grimasy pri behu. Vedel urobiť lepšie ksichty ako ja:-). Raz bol na nejakej vojenskej olympiáde. Každá krajina mala množstvo športovcov. On bol za Československo sám. Keď zbadal chlapíka s nápisom Československo, hneď za ním utekal. Chlapík si ho premeral a pýta sa: Only one? A Emil z radosťou odpovedal: Only one! Bol šťastný, že rozumel, pretože ovládal len pár slov po anglicky. Pri predstavovaní jednotlivých štátov sa za neho hanbil, pretože diváci sa rehotali takej malej výprave. Po skončení olympiády, keď vyhral všetko čo sa dalo, ho vlajkonosič sám vyhľadal a hrdo ho sprevádzal po okruhu. A diváci jasali. Toto bol Československý športovec 20.storočia. A veľký človek.

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v Športové legendy