„Bola basketbalistkou rozhodujúcich okamihov…“

Takto sa o našej známej basketbalistke Marcele Krämer-Kalistovej (*17. 2. 1970), rodáčke z Bardejova, vyjadril kedysimanažér basketbalistiek myjavského Spartaka Ľubomír Gábriž. Napriek tomu, že na ňu dnes mnohí zabudli, ba mladšia generácia ju ani nepozná, mohla by jej práve tá dnešná generácia mladých dievčat úprimne závidieť…

Ako jedna z našich najlepších basketbalistiek si z ME 1993 v Perugii doniesla bronz a z ME 1997 v Budapešti striebro. Hrala v tíme, ktorý na kontinentálnom šampionáte 1999 v Poľsku skončil štvrtý, čo aj jej vystavilo letenku na olympiádu do Sydney 2000. Ako sama priznáva, veľkú hodnotu má pre ňu olympijský štart, keďže taká možnosť je nielen raz za štyri roky, ale niekedy aj za celý život. „Taký zážitok by som dožičila každej hráčke,“ skonštatovala o vystúpení pod piatimi kruhmi.

Bývalá rozohrávačka bola v družstve Slávie UMB Banská Bystrica, ktoré prelomilo hegemóniu českých klubov a v roku 1990 prinieslo na Slovensko prvý československý titul v ženskom basketbale. Potom bola Marcela Kalistová známa najmä z viacročného pôsobenia v Myjave, kam ju vietor zavial po skončení vysokej školy. Ako hráčka pokračovala po roku 1999 v poľských mestách Gdansk, Krakov a vo francúzskych Nice a Montpellier.

Práve na rozhodujúci zápas o prvenstvo v Ružomberskej challenge round o postup na ME ’97 sa v basketbalových kruhoch často spomína. Marcela vtedy nastúpila sedem minút pred koncom zápasu, aby vyviedla Ruskám svoj typický majstrovský kúsok. Vysoká škola basketbalu hovorí, že výborný strelec dá trojku v pravú chvíľu. Marcela Kalistová je teda dobrý strelec na druhú. Časomer už ukrajoval z poslednej minúty, keď na trojkový pokus Rusky Sumnikovovej odpovedala naša rozohrávačka rovnako. Súperky však stále viedli 81:79. Loptu pri protiútoku stratili. Do konca chýbalo 25,8 sekúnd a tréner T. Vasilko logicky vyberal time out. Marcela dostala za úlohu nájsť prekvapujúcou prihrávkou pivotku alebo uvoľnené krídlo. „Manévrovala som, príhodnú chvíľu som však nenašla. Už som cítila časový tlak. Neostávalo nič iné, ako skúsiť znovu,“ spomínala Marcela. Presne 3,5 sekundy pred koncom lopta prepadla obručou a časomer ukázal konečných 82:81 pre Slovensko!

Aj preto sa hovorilo o zlatých rukách Bardejovčanky a jej rozhodujúcich okamihoch. Podobne na ME 1993 v Perugii sekundu pred koncom našla skvelou prihrávkou Hirákovú a proti domácim Taliankam vybojovali bronz.

Na trénerskú dráhu, pričom súčasne bola jednu sezónu ešte aj hráčka, sa vydala pod myjavskými košmi. V roku 2006 ju povinnosti odviali do Česka, kde sa dievčatám či ženám venovala postupne v Zlíne, Karlových Varoch, Strakoniciach a naposledy vo VŠE Praha. Medzitým viedla aj českú dievčenskú „dvadsiatku“ a uchádzala sa i o post trénerky tamojšej ženskej reprezentácie.

„Zatiaľ najväčšie trénerské úspechy som dosiahla so Strakonicami. V sezóne 2010/11 sme v lige aj Českom pohári obsadili výborné tretie miesto,“ skonštatovala 168 cm vysoká Marcela Krämerová-Kalistová, ktorá bola známa bojovníčka na ihrisku a svoje družstvá neraz koučuje až prehnane emotívne. „Žijem s družstvom počas zápasu celých 40 minút, nikdy neobsedím na lavičke a dostávam sa do sporov s rozhodcami,“ priznala, pričom sa nebráni tejto téme, veď sa pozná. „V tomto ešte potrebujem ako trénerka dospieť,“ zasmiala sa.

Dvojnásobná mama, ktorej robí radosť osemročný Maxim a šesťročný Tobias, má vysoké trénerské ambície. Chcela by viesť euroligový tím. Marcele želáme, nech sa jej tento športový sen splní a nech svoj vlastný športový potenciál predáva ďalším generáciám.