Ten nešťastný a do vlastnej brány dostal bulharský futbalista Stilian Petrov v marci 2012. Akútna leukémia. Prišli strach, bolesť, bezmocnosť, tisíce nezodpovedaných otázok.
A pritom sa zdalo, že od začiatku ho šťastena až príliš miluje. Od roku 1996, keď sa ako futbalový profík preháňal po trávnikoch v drese CSKA Sofia, sa vynikajúco uchytil a tak niet divu, že ho už vtedy chodili na zápasy pozorovať skauti z popredných európskych tímov. V strede poľa totiž dokázal odovzdať pre tím množstvo kvalitnej práce a postupne sa naplno začali prejavovať jeho líderské schopnosti.
V lete 1999 ho už ako reprezentanta svojej krajiny zlanáril glasgowský Celtic a stál ho 2 milióny libier, čo bola v tej dobe pomerne vysoká suma. Stilian sa za dôveru odmenil dokonale. Aj keď jeho prvá sezóna nebola taká, ako si predstavoval, pretože jazyková bariéra sa stávala aj bariérou na ihrisku a kvôli tomu nedostával až tak veľa šancí, ale hneď nasledujúca sezóna ukázala jeho vysoké kvality i to, že sa mu ostrovný štýl futbalu hodí. Skvelý stredopoliar hral za „katolícky“ klub dlhých sedem rokov (1999-2006), pričom nastúpil na viac ako 200 zápasov a strelil cez 50 gólov.
Na jar 2006 sa nechal nahovoriť Martinom O´Neillom, ktorý medzičasom začal trénovať Aston Villu, aby v Celticu písomne požiadal o umožnenie prestupu práve do tohto birminghamského tímu. Po počiatočných problémoch sa v lete toho istého roku mladý Bulhar sťahoval do Villa Parku. Tu si okamžite získal srdcia priaznivcov svojím poctivým prístupom, postupne sa dostal ku kapitánskej páske a hru v najlepšej lige sveta si náramne užíval.
Prišiel však marec 2012 a vtedy naňho jeho šťastena akosi pozabudla. Počas bežnej lekárskej prehliadky mu diagnostikovali akútnu leukémiu. Sympatický futbalista vtedy nastúpil na svoj najťažší zápas, zápas o holý život.
A vyhráva. Rok chemoterapie, náročnej liečby, mnoho zlých okamihov, na ktoré by chcel zabudnúť, to všetko má za sebou a naďalej pokračuje v liečbe. Váži si každý prežitý deň, keďže od začiatku vedel, že ľudia s touto diagnózou zvyknú zomierať pomerne skoro. Roky trénované telo vrcholového športovca a jeho nezlomná viera mu pomáhajú vysporiadať sa s chorobou akosi ľahšie.
A je tu ešte niečo, čo mu nedovolí padnúť a vzdať sa. Je to priazeň fanúšikov. Krátko po tom, ako prišla spomínaná choroba, mu futbalové Bulharsko vyjadrilo obrovskú podporu. Vo štvrtok 19. apríla od 19.00 h mu 19 minút aplaudovalo na Národnom štadióne Vasila Levského. Spoločným menovateľom podujatia bolo číslo Petrovovho dresu v tíme Aston Villy. Pridali sa aj hráčovi rodáci z Montany, ktorí v centre mesta napísali 19-metrový list. Rovnakú priazeň a podporu má aj od birminghamských fanúšikov Aston Villy.
Aj preto musí tento rekordér bulharskej reprezentácie (so 106 zápasmi na svojom konte) bojovať. A bojuje, čo je zrejmé aj z jeho slov: „Život prináša momenty, keď musíme byť silnejší ako inokedy. Myslím si, že mám dosť síl aj viery, aby som to prekonal. Verím, že spoločne vyhráme aj tento zápas.“
Autor: Janette
