Za postup zo skupiny už fasovali futbaloví žoldnieri od Seiny do bugeľára i do nohy po stotisíc, tlustých 180 plus3nuly príde na konto každého z „parížanov“ hneď nato, ako títo pošlú večer na západe Londýna mourinhovcov na párky. Za semifinále 450tisíc, za berlínske finále 700tisíc, rovný miliónik per kapita za pohár. No nedajte chlapca na futbal…
Hej, jak je superkonzervatívnoislamistický Katar malý, tak je hnusne prebohatý, pokiaľ nepoznáte bývalého tenistu Nasser Ghanim Al-Khelaïfiho, kedysi v r.2002 schopného dokonca šplhnúť v svetovom rankingu mužov kdesi až na 995-te miesto, tak potom skúste prelustrovať spoločnosť Qatar Sports Investments a pár jeho ďalších, kde je počet eúr, dolárov, katarských rialov i akýchkoľvek „peňázov“ iba jedno z číseliek vytečených z miestnej nekonečnovečnej ropy.
Najväčší hráč arabského sveta sa v svete športu už dávnejšie len tak neNASSERie a vo futbale zásadne nekope o bobkové listy, v sezóne 2011/2012 investoval napríklad 132 milliónov dolárov len do nákupu hráčov PSG, nehovoriac o podnikoch v svetovom tenise, či hádzanej. Ciele šejkov boli odjakživa z čeľade „sky is the limit“, stret titanov na Stamford Bridge tak podvečer pri spenenej Temži sľubuje naozaj futbalové všetko. Prinajmenšom.
Víťazi nebojujú, len rozdávajú rany. Nuž poďme a presvedčme sa, aký veľký je pán… Futbal.
