jún 17, 1 týždeň ago

Úspech na Svetovom pohári v nohejbale

http://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/06/19223001_1503344246352471_6624856546414670979_o-e1497692459949.jpgÚspech na Svetovom pohári v nohejbale

Celý mesiac intezívnej prípravy na vrchol klubovej sezóny sa pominul v momente, kedy všetci zabudli, kam vlastne ideme. 5:00 odlet lietadla do Prahy bol pre každého výnimočnou chvíľou. Kto vie kedy, a či vôbec, budeme ešte niekedy na takúto, hoci svetovú akciu, ktoré sa konajú posledné roky výhradne okolo našej domoviny, letieť.

A nebol to teda obyčajný let. Lietadlo bolo malé, vrtuľové. Každý z nás už letel, no nikdy takto pokope a takýmto lietadlom. A to je ešte len začiatok. Let bol pokojný, prvotný stres sa ale prejavil. Celú cestu sme pozorovali krajinu, vyťahovali z rukáva znalosti z geografie, že kde sa nachádzame. Z Prahy do Varů ostrieľaný hráč a zároveň taxikár, Karel Bláha, bol našim transportom do miestneho hotela. Boli sme prvou výpravou, ktorá dorazila na miesto konania. Úplne prvou vecou, ktorú ale všetci bezpodmienečne urobili, nebolo hľadanie heslo od wifi, ale hľadanie voľnej postele. Predsa vstávať 03:00 nie je úplne štandardné a let bol tak fascinujúci, že sa spať nedalo.

Budík na 12tu hodinu a odchod do historického centra boli piatokvým hlavným programom. Spoluhráč Tomáš povedal: „Aké krásne počasie!!!“ Po dvoch hodinách na kolonáde kde sa teplota šplhala k 30tkám už nebol tak nadšený. (Fotografiu pre zachovanie kamarátstva nepripájam). Od 17:00 prišiel prvý panenský dotyk s karlovarskou palubovkou. Hodinový tréning vyzeral horšie než zle, každý chcel všetko a nikto nevedel nič. Teda aspoň mne osobne tento tréning vôbec nepadol vhod. Večer po jednom pivku opäť každá živá duša zaliezla pomerne skoro do postele a nevedeli sme sa dočkať rána. 

6:30 – raňajky. Však to poznáte. Všetky tímy sa stretnú v reštaurácii miestneho hotela, každý ma polozmrazený úsmev kedy bezducho dookola vydáva vetu „good morning“ a nevie čo očakávať. Pocit stresu a zodpovednosti sa odzkradľuje na veľkosti a objeme raňajok. 1 deci džúsu, 1ks šunka, 1ks syr – veľmi nervózny. 3 deci džúsu, 3ks šunka, 3ks saláma, 3ks syr a rohlík – v pohode.

Náš klub, NO KAC Jednota Košice, čakal v poradí druhý zápas v skupine proti majstrovi z Ukrajiny. Chlapci z Kyjeva sa pri rozcvičke prezentovali slušným výkonom, avšak rozvcička nie je zápas. Po nervóznom úvode z oboch strán sa ale zrodil výsledok 6:0 a vstup do turnaja vyšiel najlepšie, ako mohol. To už proti Švajčiarkemu FT Gus nebolo také ružové. Marek Hulín nedokázal skrotiť švajčiara v zápase jednotlivcov a pomerne rýchlo sme prehrávali 0:2. V dvojiciach po vyrovnanom prvom sete a doslova uchmatnutej koncovke sme zrovnali na 2:2 a v hre trojíc sme švajčiarkych hráčov jasne prevýšili. Konečný výsledok 4:2 bol síce fajn, ale ne barz.

Posledný zápas v skupine bol logicky tým najťažším. Rumunský CS Tengo Salonta, poskladaný výhradne z hráčov reprezentácie, bol pre nás neprekonateľnou métou. Po prehre 1:6 sme sa museli uspokojiť s druhým miestom v tabuľke a v semifinále sme teda narazili na toho najväčšieho rivala (čo sa aspoň histórie týka), na domáce Karlovy Vary. V šatni pred týmto zápasom panovalo ticho, prehovoril len tréner. Každý si uvedomoval silu českého majstra a vedeli sme, že to nebude jednoduché.

Skvelý vstup do zápasu zaznamenal Igor Hulín, keď v zápase jednotlivcov výhraval prvú sadu už 7:3 no po lacných chybách ju stratil 10:12. Tú druhú vyhral a dúfali sme, verili sme a priali sme si, aby vyhral aj tú tretiu, lebo sme vedeli, že to je to, čo potrebujeme. Dostať Karlove Vary pod tlak. To sa však nestalo, skúsený Karel Hron zvládol tretí set a varskí sa ujali vedenia 1:0.

Dvojice začali podobne, domáci brali prvý set. V druhom sete prišiel namiesto Mareka Hulína jeho brat Igor. To ale neprinieslo žiadnu zmenu, lebo sa k hre skoro nedostal. V tento moment som dostal podanie do ruky (aj do nohy) lebo to, čo sa odohralo následujúce dva sety sa tak skoro nezopakuje. Proti elitnej karlovarskej dvojici Vanke-Bíbr (striedal Hron) som sa doslova zbláznil a posielal jeden servis za druhým, s ktorým si nevedeli rady. Nepomohli ani striedania a tak túto senzáciu sme dotiahli do konca, samozrejme aj s Igorovou pomocou. 1:1.

Hra trojíc je Varskou dominantou, lenže aj tou našou. Začali sme výborne, prakticky celý prvý aj druhý set až po ich koncovky sme boli na koni, doslova nás z neho skopli skvelo zvládnute závery domácich. 2:1. Do následujúcich dvojíc sme už išli viac menej odovzdaní. Nemáme k dispozícii taký široký káder, ako mal náš súper, a tak sme túto dvojicu odohrali čisto s poliarmi, bez typického smečiara/blokára. Po pomerne hladkom víťazstve domácich 2:0 na sety sa tak stali aj finalistom po celkovej výhre 3:1.

Zaujímavosťou je, že za prípadného skóre 2:2 by v zápase jednotlivcov možno nečakane figurovalo moje meno a meno Jána Vankeho – trojkoví smečiari a blokári by sa stretli v singloch. To by byla podívaná… 🙂 Finálové stretnutie sme si tak vychutnali z tribúny, zápas o tretie miesto sa nehral. Rozhodovalo skóre zo semifinálových zápasov, a to sme mali presne o jeden bodík z dvojíc lepšie než Francúzi.

Celkovým šampiónom sa stali podľa našich (teda odborných) očakávaní Rumuni, široká nohejbalová (teda česká) verejnosť, očakávala výhru svojich miláčikov. Hold, Rumuni budú mať čo povedať najbližšie roky. Večer po zápolení, teda lepšie povedané noc, lebo z haly sme odchádzali hlboko po 21:00, sa niesol v priateľskom znamení všetkých výprav, ľubozvučná angličtina sa niesla celou miestnosťou. Čím hlbšia noc bola, tým hlbšie témy sa preberali a kamarátstva sa stávali vrúcnejšími.

Už klasicky vzniklo mnoho prísľubov a novovybudovaných trojíc na letné turnaje, tak som zvedavý… Nechajme sa prekvapiť. Nedeľu po pohári svetovom sme strávili na kúpalisku pri pohári pivnom, padli nejaké zápasy vo volejbale, oddych v bazéne a podvečer sme nabrali smer Praha – letiště.

Domov sme dorazili mierne po polnoci, z letiska sme sa rozpŕchli za moment. Celý výlet bol maximálne príjemný, sme skvelá partia a to je základom. Naučil som sa kopu nových vecí a poznám už aj 4 zvieratká. Heslo výletu? Holub, či lev alebo kapor a boleň?

Autor: Branislav „Baraňo“ Belko

Samuel Biroš

Samuel Biroš

Administrátor at BROsport.sk
21r., študujem na Technickej univerzite v Košiciach. Šport je niečo, čo ma vystihuje a napĺňa, je to životný štýl.
Samuel Biroš

Latest posts by Samuel Biroš (see all)

Samuel Biroš

Samuel Biroš

21r., študujem na Technickej univerzite v Košiciach. Šport je niečo, čo ma vystihuje a napĺňa, je to životný štýl.

Share "Úspech na Svetovom pohári v nohejbale" via

More in Ostatné športy
10:41, 1 týždeň ago

Úspech na Svetovom pohári v nohejbale

Celý mesiac intezívnej prípravy na vrchol klubovej sezóny sa pominul v momente, kedy všetci zabudli, kam vlastne ideme. 5:00 odlet lietadla do Prahy bol pre každého výnimočnou chvíľou. Kto vie kedy, a či vôbec, budeme ešte niekedy na takúto, hoci sve…

Read   Comments are off
18:44, 3 týždne ago

Olympijský triatlon Ďanová

Ďanová, tak sa volá dedinka, kde sa organizuje Turčiansky amatérsky triatlon, a ktorú som donedávna vôbec, ale vôbec nepoznal a ani len netušil, že existuje. About Latest Posts Samuel Biroš Administrátor at BROsport.sk 21r., študujem na Technickej un…

Read   Comments are off
18:04, 4 týždne ago

Môj prvý maratón… bez prípravy, bez rozmyslu, bez rozumu

Pamätám si, ako by to bolo len včera… a pritom je to už viac ako tri a pol roka. Sedeli sme v obývačke, popíjali spolu s bratmi a našimi vtedajšími priateľkami, keď tu zrazu v telke vybehla reklama na ČSOB maratón, myslím, že to bol ročník 2014…

Read   Comments are off
close
Facebook IconTwitter IconSledujte nás na Instagrame