okt 1, 10 mesiacov ago

Ako som odkorčuľoval MMM, no. 6

http://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/10/IMG_7422-e1506880138284.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/10/IMG_7422-e1506880138284.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/10/IMG_7422-e1506880138284.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/10/IMG_7422-e1506880138284.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2017/10/IMG_7422-e1506880138284.jpgAko som odkorčuľoval MMM, no. 6

Už je to päť rokov, čo som sa po prvýkrát postavil pred štartovaciu líniu Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Dnes som si teda korčule obúval na tento pretek už šiestykrát, obavy pred štartom ale boli a myslím že aj budú prítomné stále.

Tento rok priniesol hneď niekoľko noviniek. Prvýkrát som sa totiž neobliekol do mojich tradičných dlhých športových nohavíc, ale do kraťasov (aj keď ráno bolo len šesť stupňov), úsek na Komenského ulici konečne nebol o vyhýbaní sa dieram, keďže celá ulica prešla rekonštrukciou, a dokonca vyše polovicu preteku som sa držal vo vláčiku zloženom z náhodných spolujazdcov.

Vo vláčiku sme sa pravidelne striedali, Južná trieda sa nám totiž ukázala v naozaj veternom šate. Záver preteku na Moyzeske som ale viedol takmer celý. Za to som si asi 100 metrov pred cieľom vyslúžil pochvalu a uznanie od pretekára za mnou so slovami: “Vďaka za vláčik, choď dopredu, zaslúžiš si to…” Kopol som teda do vrtule a vychutnal si posledných štyridsaťosem metrov do cieľa. Tam som následne takmer nedobrzdil, všetko ale skončilo šťastne. Nádherná medaila na krku, rýchlo zjedený banán na doplnenie draslíka a prevenciu proti kŕčom, a už sa vraciam pár sto metrov po ulici ku svojmu fanklubu. Fanklubu v zložení rodičia, priateľka s rodinkou a samozrejme tí najlepší kamaráti, a to nielen z Košíc. Skandovanie v ich podaní bolo naozaj parádne a mohli mi ho závidieť aj mnohí maratónci.

Pretek som si užil ako každý rok. Maratónska nedeľa už totiž pre mňa dávno nie je len o rannej sv. omši a povzbudzovaní na Hlavnej ulici, ale najmä o prekonávaní samého seba. Nie len časovo, ale hlavne tým, že na pretek nastúpim. To je totiž často tažšie, ako vaše nohy v cieli 🙂

Časom 00:53:20 som za svojím osobákom zaostal o nejakú minútku a pol. Úžasný pocit v cieli to ale nijako neovplyvnilo. Kto zažil, pochopí. Maratón v Košiciach je totiž čistá droga…

Samuel Biroš

Samuel Biroš

Administrátor at BROsport.sk
22r., študujem na Technickej univerzite v Košiciach. Šport je niečo, čo ma vystihuje a napĺňa, je to životný štýl.
Samuel Biroš

Latest posts by Samuel Biroš (see all)

Samuel Biroš

Samuel Biroš

22r., študujem na Technickej univerzite v Košiciach. Šport je niečo, čo ma vystihuje a napĺňa, je to životný štýl.

Share "Ako som odkorčuľoval MMM, no. 6" via

More in Ostatné športy
17:38, 4 týždne ago

Pohybovou pasivitou k mentálnej invalidite

Znova o ňom napísať pár riadkov pripomína pocit prvého rande. Všetko je nepoznané, cítite aj tie povestné motýle v bruchu, neustále si naprávate časť košele, ktorá potichu zvláda vaše kŕčovité žmolenie. Prvé lásky sú už raz také. Ich filmový obsah si…

Read   Comments are off
20:29, 2 mesiace ago

Jesenická stovka, moje prvé ultra

Po slabšej minuloročnej sezóne, na ktorú som sa viac-menej vykašlal, a po neuspokojivom výsledku na MMM 2017 som si povedal, že potrebujem výzvu. Ale takú, ktorá ma bude strašiť a zároveň hnať na tréning za akýchkoľvek podmienok. V závere roka 2017 s…

Read   Comments are off
19:20, 4 mesiace ago

Koordinace a integrace

Zkuste si představit, že by měli fotbalisté během hry ruce ve svěrací kazajce. Nebo že golfisté jsou odkázáni pouze na ruce bez možnosti použít nohy a trup. About Latest Posts Samuel Biroš Administrátor at BROsport.sk 22r., študujem na Technickej uni…

Read   Comments are off
close
Facebook IconYouTube IconTwitter IconSledujte nás na Instagrame