Dlhšiu chvíľu sa odhodlávam napísať správu z nejakej zaujímavej športovej akcie, ale až dnes na to dozrel čas.
Sme partia športovcov, ktorá posledných pár rokov podľahla čaru behov v prírode, či už to nazveme horské behy, krosové behy, je to jedno, proste je to šport, ktorý naberá na popularite. Ako pribúda športovcov, tak pribúdajú aj behy v jednotlivých regiónoch či pohoriach.
Dnes by som sa s vami chcel podeliť o zážitok z posledného behu, na ktorom sme sa zúčastnili v zložení Vlado Frický, Peter Gutt, Peter Sidorják, Jozef Sabol, Matúš Veselý. Je to podľa mňa najkrajší a najdlhší beh v blízkom a dobre známom pohorí Čergov, ktorý je zároveň bodovaný aj do Čergovského pohára, ktorý pozostáva zo štyroch behov v priebehu roka v Čergovskom pohorí.
Štart behu je v obci Kyjov, beží sa na Minčol, následne celý hrebeň cez sedlo Priehyby na Čergovskú chatu a cieľ je pod Lysou v sedle Besna pri hoteli Šport. Nám, pamätníkom dobre známa ubytovňa z lyžiarskeho zájazdu z gymnázia, už ani neviem z ktorého roku, ale so spomienkami kdesi hlboko zapísanými dodnes. Dĺžka trasy 31 km, prevýšenie 1337 m. Slušná porcia kilometrov a prevýšenia aj pre trénovaného športovca. Keďže sme v priebehu posledných mesiacov absolvovali nejaké tie horské ½ maratóny, tak sa celkom tešíme, čo s nami urobí tých 10 km navyše.
Noc pred pretekom som nespal veľmi dobre, neviem či preto, že bolo ráno potrebné si privstať, aby sme stihli odchod autobusu z Drienice na štart, alebo prosto z nervozity, či to vôbec dám a či vydrží moje koleno. To isté mi potvrdili aj chalani, keď sme ráno nasadli do auta. Vďaka oprave cesty BJ-PO sme došli na Drienicu minútu pred odchodom autobusu, ale stihli sme to.
Tento rok asi aj vďaka dobrej predpovedi počasia sa zišlo na štarte 104 bežcov, vrátane absolútnej slovenskej špičky v ultramaratónoch Richarda Zvolánka z Košíc. Prezentácia v škole prebehla vďaka dobrej organizácii veľmi rýchlo a všetci už netrpezlivo čakajú na štart. Výstrel z pištole uvoľní adrenalín celého davu a je už na každom, ako sa vyrovná s nástrahami trate. Mne sa tento rok od štartu beží veľmi dobre, viem, že prvý kopec je najdlhší, a preto idem svoje tempo, nesnažím sa nikoho dobiehať, tepy do 165 a malo by to vyjsť. Napriek šetreniu síl dobieham na prvú občerstvovačku pri kríži za Minčolom na slušnej deviatej pozícii v tempe pod 6 min/km. Zjem banán, vodu, horkú čokoládu a a beží sa ďalej. Na moje prekvapenie vybieham v pohode všetky kopce a čaká ma zbeh na druhú občerstvovačku v sedle Priehyby na 16-om km. Tesne pred ňou ma dobieha môj večný súper Jožo Varga. Vravím si, nevadí, behá dlhšie a poctivejšie ako ja, tak predsa musí byť lepší.
Vybieham z občerstvovačky a čaká nás druhé najťažšie stúpanie na Horošovík. Snažím sa ho celé vybehnúť, ale keď zbadám Joža , prechádzam do chôdze. To bolo naposledy, čo som ho videl. Takmer celý úsek až na chatu Čergov bežím sám, len občas cítim, že sa zozadu niekto blíži. Tesne pred kótou Čergov ma na 24-om km dobieha partia piatich bežcov na čele s najlepšou ženou preteku Katkou Lamiovou, najlepšou slovenskou bežkyňou na MMM 2017. Ich tempu už nestíham, tak ich nechávam vpredu, možno by stačil jeden gél, ale keď som si ho nezobral, tak sa musím vytrápiť bez neho. Zbehnem na chatu, posilním sa na poslednej občerstvovačke a už len udržať pozíciu a prípadne sa zmestiť do troch hodín. Napriek neľahkému záveru dobieham do cieľa v čase 2h58min, čo som vôbec nečakal a po minuloročnej nevydarenej premiére si zlepšujem čas o celú 1 hodinu. Celkovo končím na 15. mieste. Víťazný čas Richarda Zvolánka 2h30min je novým rekordom trate.
Pochvala patrí organizátorom za bezchybný priebeh akcie, tiež kuchárom za výborný guláš a najmä počasiu, že vydržalo, slabý dážď sa neráta. Celkové informácie a výsledky na stránke www.beh-hrebenom-cergova.webnode.sk
Pre prípadných záujemcov o súťažné behy v Bardejove dávam do pozornosti facebook – Bežecká liga Šarišanov. Najbližší beh (7 km) bude tento piatok, zraz je na futbalovom štadióne v Bardejove o 16.15 hod.
Autor: Peter Sidorják
