O niekoľkonásobnej majsterke sveta v tlaku na lavičke Dade Liptákovej sme už písali niekoľkokrát. Dada je však nevyčerpateľná studnica prekvapení a tentokrát sme ju objavili v ľadovej vode na Makovici. Ona za to asi fakt nemôže, ale všetko, čo len trochu „zaváňa“ športom, sa na ňu doslova „prilepí“ 🙂
K otužovaniu sa Dada dostala cez jej nešťastnú platničku, kedy sa ubolená chytala každej slamky. Presne 1. apríla 2017 (že Deň bláznov? 🙂 ) sa vo Vranove nad Topľou zúčastnila kurzu WimHofovej metódy /dychové cvičenie, tréning mysle, otužovanie/ pod vedením inštruktora Martina Thama. Jej príprava na kurz spočívala v zbalení si plaviek a s pocitom, že prišiel čas vyliezť z ulity, sa vydala do absolútneho neznáma.
A veru že to bol pre ňu nový, nepoznaný svet. Dadu okolie vnímalo vždy ako „teplomilnú jašteričku“, ktorá sa vyhrieva na slnku, a ak voda, tak jedine teplá. Zrazu sa ocitla na kurze, ktorého súčasťou bolo aj otužovanie. Každý účastník kurzu sa už ako-tak dostal k studenej vode, hoci len cez sprchu, iba Dady sa chladná voda nikdy ani nedotkla. Až dovtedy. Zrazu sa mala ponoriť do malého bazénika, v ktorom bolo 100 kg ľadových kociek.
Jej prvý pocit? „Dada, neblázni… vyjdi von… nevieš dýchať, dusíš sa… navyše ťa niekto bije pálkou a láme ti kosti na rukách i nohách.“ Trvalo to nekonečné dve minúty, ale keďže to dal každý, tak aj ona. Kto ju pozná osobne, vie, že ona to musí dať. Jednoducho je taká.
To bolo pred deviatimi mesiacmi. Už vtedy si povedala, že nebude mäkota a nevzdá to. Oslovila kamaráta Vlasta Tokarského, člena skupiny ĽADOBORCI BJ, ktorý s ňou ochotne chodil raz týždenne otužovať. Vďaka WimHofovej metóde si nastavila myseľ, že to dá a hotovo. Boli to krátke okamihy vo vode, ale tu jej o rekordy nešlo, tých má na svojom konte už dosť. V jeseni sa aj ona pridala k Ľadoborcom BJ a dnes dáva v studenej vode štandardných 10 minút. Ako sama dodáva, nie vždy je to rovnaké, ale zatiaľ jej to stačí. Ide si svojich 10 minút a ide von.
Aj dnes je to pocit absolútneho šťastia, pocit uvedomenia si danej chvíle, ktorý sa ani nedá celkom opísať. Sú to veľmi, veľmi príjemné okamihy. Teraz je to zasa nový začiatok, pretože po jarnej a jesennej príprave prišla prvá zima. A voda vždy inak „chutí“. Raz fúka vietor, inokedy mraky, slnko dážď, sneh… Dada však ide do toho, či sa jej chce alebo nie. Jednoducho otužovanie sa stalo súčasťou jej života, takže treba ísť a nešpekulovať. Zároveň ju tam čaká skvelá partia, ktorá drží spolu a navzájom sa podporuje.
Na otázku, či má Dada aj tu nejaký konkrétny cieľ, odpovedá jednoducho a priamo: „Otužovaním mi nová platnička, samozrejme, nenarastie, to je jasné. Ale aj vďaka nej sa môj život posunul iným smerom a ja som vďačná, že dokážem posúvať svoje limity a ďalej pracovať na sebe.“
Dadi, nech Ti všetko, čo robíš, prináša aj naďalej radosť a životný elán. Už dnes sa tešíme na ďalšie športové príbehy 🙂
