V štvrtej časti nášho rozprávania o vzostupe manchesterských The Reds po druhej svetovej vojne ste sa mohli dočítať o hrdinských činoch dvoch hráčov United, ktorí prežili mníchovskú katastrofu takmer bez zranenia.
Ale nie všetci, ktorí boli v to štvrtkové popoludnie spolu s nimi v lietadle, mali podobné šťastie ako Harry Gregg a Bill Foulkes.
Deň po
Všetkých 23 ľudí, ktorí prežili, bolo odvezených do mníchovskej nemocnice Rechts de Isar. Len Foulkes a Gregg boli prepustení ešte v ten večer a strávili noc v hoteli. Na druhý deň ráno Foulkes navštívil svojich spoluhráčov v nemocnici. Ostali tam Duncan Edwards, Johnny Berry, Jackie Blanchflower, Dennis Viollet, Albert Scanlon, Bobby Charlton a Ray Wood.
Neskôr si zaspomínal na ten deň: „Keď som ich videl, práve som si začínal myslieť, že tá nehoda nakoniec nedopadla tak zle. Keď som sa ale opýtal, kde sú ostatní, sestra len pokrútila hlavou. Vtedy mi došlo, že všetci ostatní zomreli…“
Bilancia nepodareného pokusu o vzlet bola desivá. Zo 44 ľudí na palube dvadsať zomrelo na mieste nehody. Medzi nimi bolo sedem hráčov:
Geoffrey „Geoff“ Bent (†25) obranca
Roger William Byrne (†28) obranca
Edward „Eddie“ Colman (†21) záložník
Mark Jones (†24) záložník
David Pegg (†22) útočník
Thomas „Tommy“ Taylor (†26) útočník
William Augustine „Liam Billy“ Whelan (†22) útočník
Vdovy a siroty
Jedno z najlepších mužstiev na svete, ktoré na svoje najväčšie úspechy ešte len čakalo, v tej chvíli prakticky prestalo existovať. Geoff Bent v sezóne 1957/58 neodohral žiadny zápas, pretože si liečil zlomenú nohu. Do Belehradu napriek tomu cestoval ako náhradník Rogera Byrneho. Zanechal po sebe štvormesačnú dcéru Karen. Štyri mesiace po nehode sa vdove po Markovi Jonesovi narodila dcéra Lynne. Osem mesiacov po nehode sa nebohému kapitánovi Rogerovi Byrnemu narodil syn Roger junior.
Pri nehode zomrel aj tajomník tímu a Busbyho predchodca Walter Crickmer, tréneri Tom Curry a Bert Whalley, osem britských novinárov a dvaja ďalší pasažieri. Frank Swift, bývalý brankár Manchester City, ktorý cestoval s mužstvom ako novinár denníka News of the World, zomrel pri prevoze do nemocnice. Kapitán lietadla Kenneth Rayment zomrel tri týždne po nehode na následky poranenia hlavy, ktoré utrpel, keď lietadlo narazilo do stromu, ktorý stál medzi domom a garážou.
Posledná obeť
Záložník Duncan Edwards (21), považovaný za najlepšieho hráča svojej generácie, najmladší hráč, ktorý dovtedy reprezentoval Albión, skončil v nemocnici s viacnásobnými zlomeninami nôh, rebier a ťažko poškodenými obličkami. Spolu s Busbym mal najhoršie zranenia. Bol napojený na dialýzu, čo znížilo zrážanlivosť jeho krvi. Svoj životný zápas nakoniec prehral. Ku svojej snúbenici, ktorá dostala jeho telegram v deň nehody o 17:00, sa už nikdy nevrátil. Zomrel v nemocnici pätnásť dní po nehode na vnútorné krvácanie. Na jeho počesť bola vyhotovená vitráž na jednom z okien kostola svätého Františka v jeho rodnom meste Dudley.
„Duncan mal všetko. Mal silu a charakter, ktoré z neho sršali na ihrisku. Som si absolútne istý, že ak by bola jeho kariéra dlhšia, stal by sa z neho najlepší hráč, akého sme kedy videli. Áno, poznal som veľkých hráčov ako Pelé, Maradona, Best, Law, Greaves, medzi nimi bol môj veľký favorit Alfredo di Stefano. Ale z môjho pohľadu bol Duncan najlepší v každej fáze hry. Keby ste sa opýtali hráčov ako Stanley Matthews alebo Tom Finney na Duncana, povedali by vám to isté: Nikdy nevideli nikoho podobného ako bol on“, povedal neskôr Matt Busby o svojom útočníkovi.
Telá mŕtvych boli prevezené letecky domov ešte 7. februára. Kým si ich vyzdvihli rodiny, boli cez noc uložené na štadióne Old Trafford. Na pohreb sa im prišli pokloniť tisíce ľudí, ktorí lemovali ulice v Manchestri.
Ako boli na tom v prvých dňoch po nehode tí, čo prežili, sa budete môcť dočítať v nasledujúcej časti.
