Dnešná časť nášho rozprávania o vzostupe manchesterských The Reds po druhej svetovej vojne sa pokúsi nájsť príčiny mníchovskej katastrofy, pri ktorej v roku 1958 v priebehu niekoľkých sekúnd prestalo existovať jedno z najlepších mužstiev histórie.
Hľadá sa vinník
Nemecké úrady začali takmer okamžite po nehode vyšetrovanie, formálne sa ale začalo až 4. marca 1958. Viedol ho letecký kapitán Hans Reichel, ktorý zistil, že po nehode bol celý vrak lietadla, okrem miest v okolí motorov, pokrytý námrazou. To si vysvetľoval tak, že ľad z týchto miest odviali vrtule. Podporiť jeho tézu mala aj fotografia lietadla tesne pred odletom od jedného fanúšika s bielymi plochami na vrchnej strane krídiel. Bolo to ale v rozpore s tvrdením pilota Jamesa Thaina, ktorý si pred odletom prezeral lietadlo a videl, ako z krídel odkvapkáva voda z topiaceho sa snehu. Piloti navyše pred príletom do Mníchova zapli vyhrievanie nábežných hrán krídiel. Preto odmietli jeho rozmrazenie.
Jediný pilot, ktorý prežil, sa pri svojej obhajobe snažil poukázať aj na dom, ktorý stál príliš blízko letiskovej dráhy. Všetko bolo ale podľa nemeckých predpisov v poriadku. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že problémy s kompresorom nehodu nespôsobili a lietadlo malo pred nehodou dostatočný výkon.
Záverečná správa z nehody bola zverejnená v marci 1959 a vinu za nehodu prisudzovala kapitánovi lietadla Jamesovi Thainovi, ktorý personálu letiska nenechal rozmraziť lietadlo. Piloti si navyše pred štartom vymenili miesta, čo malo podľa nemeckých vyšetrovateľov spôsobiť nejednoznačnosť vo velení v kokpite lietadla.
Obetný baránok
James Thain sa nevedel zmieriť s obvinením, že má na svedomí smrť 23 ľudí a zničenie jedného z najlepších futbalových tímov v Európe. Hans Reichel totiž v správe neuviedol svedectvá niektorých dôležitých svedkov (záchranári, ktorým sa napríklad vôbec nešmýkalo na krídlach, keď vyťahovali jedného z pilotov z kabíny lietadla; náhle spomalenie potvrdili aj dispečeri z riadiacej veže). Médiá mali svojho obetného baránka a Thain zažíval peklo. Po nehode sa usadil na svojej farme, kam mu chodilo množstvo výhražných listov. Napriek tomu bol odhodlaný dokázať svoju nevinu.
Potreboval obhájiť svoje tvrdenie, že námraza nespôsobila náhle spomalenie lietadla pri štarte. Podľa neho bola príčinou kašovitá vrstva snehu v poslednej tretine dráhy. Ostatné lietadlá tu nemali problémy, pretože sa stihli odlepiť od zeme v prvých dvoch tretinách dráhy. Ale Ambassador kvôli preťaženiu kompresorov potreboval na vzlet viac ako dve tretiny dĺžky dráhy. A práve tam ho spomalila vrstva snehu. Podobná havária sa už odohrala v roku 1949 v Kanade. Vtedy bolo pri vyšetrovaní zistené, že na spomalenie postačuje už vrstva snehu hrubá 5 cm.
Nové dôkazy
Britské ministerstvo letectva na základe nemeckej správy v roku 1960 začalo svoje vlastné vyšetrovanie. Podľa ich záverov sa nedalo jednoznačne určiť, či ľad na krídlach bol už pred nehodou, alebo na lietadle ostal po reakcii hasiaceho prášku (hydrouhličitan sodný) so snehom. Zároveň poukazovali na sneh na konci dráhy, ktorý mohol spôsobiť nehodu. V apríli 1964 bola vydaná správa výskumného strediska britského ministerstva vnútra, ktoré vykonalo v rokoch 1961-63 sériu testov v Bedforde s rôznymi lietadlami, vrátane Ambassadora, ktoré simulovali podmienky dráhy v Mníchove. Všetky testy potvrdili spomalenie rovnako, ako sa to stalo v Mníchove. Testoval sa aj vplyv vrstvy ľadu na krídlach na vlastnosti lietadla.
Nemecké úrady napriek novým dôkazom až do novembra 1965 odmietali znovu otvoriť vyšetrovanie. Opäť stál na čele komisie Hans Reichel, ktorý ho po dvoch dňoch ukončil s rovnakým záverom ako v roku 1959.
Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite
Nakoniec zasiahol vtedajší britský premiér Harold Wilson, ktorý v roku 1967 inicioval v snemovni nové vyšetrovanie Mníchovskej nehody. Po preskúmaní fotografie bolo zistené, že to, čo sa považovalo za námrazu, bol len odraz svetla. Traja nezávislí experti ďalej potvrdili, že ani 5 mm hrubá vrstva ľadu, ktorú uvádzala nemecká správa, by lietadlu nezabránila vzlietnuť. Britská správa obsahovala aj svedectvo skúšobného pilota Reinhardta Meyera, ktorý bol na mieste nehody ako prvý a potvrdil, že na krídlach žiadna námraza nebola. Na základe novej záverečnej správy z vyšetrovania britská vláda v marci 1969 Jamesa Thaina formálne zbavila všetkých obvinení a za vinníka bolo označené mníchovské letisko Riem. Oficiálnou príčinou malo byť nahromadenie snehu na dráhe, ktorý zabránil lietadlu dosiahnuť vzletovú rýchlosť.
Nemecké úrady napriek tomu nikdy nezmenili svoj názor a trvali na svojich záveroch, podľa ktorých boli za nehodu zodpovední piloti britského lietadla. Podľa ich správy bola totiž, napriek silnému sneženiu, na dráhe vrstva snehu hrubá len 1 cm.
Ku ktorej verzii sa prikloníte, ponecháme na vás. Máte čas na rozmyslenie, kým naša séria článkov o Busbyho deťoch bude pokračovať ďalšou časťou.
