Sledujte nás

Dejiny (športovej) emancipácie

Dejiny (športovej) emancipácie, časť tretia

Na dnešný výlet vás nezoberiem do žiadnej konkrétnej destinácie. Budeme sa pohybovať mimo čas a priestor, v kvetnatých antických mýtoch.

Časť tretia: o mýtoch, športoch a bojoch

Aby získal slávu, musel bájny grécky silák Herakles (nepliesť s rímskym Herkulom!) splniť dvanásť úloh. Jedna z nich ho zaviedla do ďalekej krajiny, v ktorej sa stretol s obávaným národom žien – bojovníčok. Ich meno naháňalo strach nie len fiktívnym hrdinom antických bájí, no aj mužom z mäsa a kostí. Boli to Amazonky (a nie, nebývali pri rieke Amazonke, to rieka dostala meno podľa nich).

Antické báje opisujú Amazonky ako naozaj výnimočnú komunitu. Ich nenávisť k mužom bola povestná a nekonečná. A hoci o nich možno máte trocha „romantickejšiu“ predstavu, pre Grékov to rozhodne neboli žiadne femme fatale. Vlastne, predstava ženy – bojovníčky bola presným opakom toho, ako si múdri Aténčania predstavovali svoje nežné polovičky. Amazonky ovládali lukostreľbu, jazdu na koni a samozrejme, mali niečo ako vojenský výcvik (pánom, ktorí zažili povinnú vojenčinu, snáď nemusím vysvetľovať, že to nie je med lízať). Kvôli lukostreľbe dokonca podstupovali bolestivé mrzačenie – odstraňovali si prsník, aby im nezavadzal. (Popravde, tento bod je trocha zvláštny – v antickom Grécku si ženy od útleho detstva sťahovali prsia, aby im náhodou nenarástli príliš bujné vnady.)

Amazonky boli akčné, vyšportované, drsné a… vymyslené. Respektíve, ako zvykla hovoriť moja pani profesorka, to, že nemáme potvrdenú ich existenciu, môže byť len stav poznania.

V mnohých antických mýtoch sa spomínajú športy – také, aké Gréci naozaj praktizovali. Homér vo svojej Iliade opisuje scénu Patroklovho pohrebu. Achilles na počesť svojho padlého druha usporiadal preteky konských záprahov. Súťaženie bolo  gréckou národnou vášňou – okrem športových súťaží sú ich báje plné súťaží v umeleckých disciplínach a spomína sa aj voľba prvej Miss. Práve spor medzi Hérou, Aténou a Afroditou viedol k spomínanej Trójskej vojne. (Na tomto mieste mala nasledovať pasáž o objavení Tróje, no môj názor na vtedajšie archeologické postupy by ste mohli čítať až po 22. hodine.)

Či sú antické báje úplne vymyslené alebo majú v sebe niečo pravdy, jedno majú spoločné: odkazujú na časy, kedy Grécku vládli králi. Časy, ktoré si ich autori nemohli pamätať – na druhú polovicu druhého tisícročia pred Kristom, pol milénia pred Homérom. Niektoré sa týkajú ostrova Kréta. Podľa báje tam žil obludný býk Minotaurus, ktorému Aténčania museli prinášať ľudské obety (lebo prehrali vojnu s Krétskym kráľom) – vždy sedem mládencov a sedem dievčat (hurá, aká rovnoprávnosť!). Mladý aténsky princ Theseus obludu zabil a oslobodil svoj domov.

Teraz sa asi pozastavíte nad tým, čo má táto historka so športom. Nuž, len vydržte. Keď sa na začiatku dvadsiateho storočia dostali na Krétu archeológovia, objavili tam nie len skutočný palác, no aj množstvo nástenných malieb. Jedna z nich zobrazuje scénu preskakovania býka. Dve dievčatá a jeden mládenec s ľahkosťou akrobata hopsajú ponad útočiace zviera (to, že sa jedná o ženy, vieme podľa použitej farby: Kréťania vždy kreslili ženy s bielou pleťou a mužov s tmavou pleťou). Je to azda nejaká narážka na legendu o Minotaurovi? Alebo nejaká iná, staršia legenda? Či nebodaj skutočný miestny zvyk? Vymysleli Kréťania býčie zápasy…?

Minotaurus - BROsport.sk

Pol storočia vedci dúfali, že nájdu odpoveď. V palácoch sa našlo množstvo hlinených tabuliek, popísaných obrázkovým písmom, nazývaným lineárne písmo B. Keď ho v 50. rokoch 20. storočia M. Ventris a J. Chadwick konečne rozlúskli, nastalo veľké sklamanie. Všetky nápisy – a sú ich tisíce! – sú administratívne a obsahujú len hospodárske údaje. Vieme z nich, koľko oviec mal ktorý palác, i koľko otrokov v ňom bolo (Homér údaje o bohatstve týchto kráľov značne podhodnotil!), no mená kráľov ani žiadne reálie sa nenašli. Otázka o zmysle maľby s býkom zostala navždy nezodpovedaná (veď ani vám by nestačila analýza pokladničných dokladov z Kauflandu na to, aby ste spísali dejiny Fortuna ligy!).

Bez ohľadu na to, či spomínaná maľba zobrazuje skutočný šport alebo len fikciu, pre naše rozprávanie má hneď dva prínosy. Po prvé, už vieme, kto vymyslel koridu, a čo je ešte dôležitejšie, že táto neuveriteľná akrobacia bola aj ženským športom. V ďalšej časti nášho seriálu sa pozrieme na to, ako športovali skutočné grécke femme fatale.

Viac v Dejiny (športovej) emancipácie