Máte radi slaninu? Ja áno. No iba tú bravčovú. Nie ľudskú. Tá moja vlastná sa mi ani trocha nepáči.
Slanina. Tuk. Veľké pupko. Obezita. Štyri mená (z mnohých) pre neveľmi vzhľadný kotlík, ktorý mnohí z nás vláčia so sebou. Získať ho nie je vôbec problém, no zbaviť sa ho môže byť takmer mission impossible. Hlavne preto, že mnohí ľudia vôbec netušia, ako mu nadobro zamávať.
Pri pohľade na spotených športovcov má laik pocit, že objavil zázračný kľúč k štíhlosti: prebytočné kilá jednoducho vypotí! No keďže sa mu nechce cvičiť, rozhodne sa pre ľahšiu cestu: buď sa usadí do sauny, alebo si saunu navlečie na seba. Po pár hodinách trápenia v smradľavom neoprénovom obleku aj tak príde na to, že to nemalo žiadaný efekt.
Tuk sa totiž nedá vypotiť. Fyzikálne to nie je možné. Predstavte si kúsok bravčovej slaniny (nemusí to byť „adidaska“, stačí tá mastná). Keď ho hodíte na panvicu a trocha podkúrite, začne sa topiť. O chvíľku máte namiesto kusa slaniny mastnú šťavu a v nej plávajúce kúsky oškvarkov. Áno, zdalo by sa, že aj ľudská „slaninka“ sa zahrievaním roztopí, no práve tu je ten problém: roztopená slanina je mastná. Ľudský pot nie. To, čo sa z nás leje pri cvičení, fyzickej práci či pri obyčajnom leňošení na pláži (alebo aj pri tréme pred skúškou, obecenstvom alebo prvým rande), je obyčajná voda. Plus niečo málo minerálov, keďže pot je slaný.
Navyše, každý človek sa potí inak. A paradoxne, najviac sa potia tí, ktorí majú najmenej pohybu: obézni ľudia. Ak sa poobzeráte vo svojom okolí, všimnete si, ako sa valí pot z tých, ktorí so sebou nosia pol metráka tuku navyše (no úprimne, keby ste mali na sebe päťdesiat kilogramov ťažký batoh, spotili by ste sa tiež, nie?). Podľa logiky „vypotenia tuku“ by predsa nemali byť obézni, keď sa toľko potia!
Na druhej strane, množstvo potu pri cvičení len málo vypovedá o tom, aký bol tréning intenzívny. Neexistuje žiadna štúdia o tom, či sa človek spotí viac pri tenise alebo na stacionárnom bicykli. A vlastne sa na pot ako taký vôbec nemusíte zameriavať. To, že ste sa spotili, ešte neznamená, že schudnete – oveľa dôležitejší je počet spálených kalórií. Po tréningu zrejme budete mať o pár gramov menej, no sú to gramy stratenej vody. A v záujme vlastného zdravia by ste ju mali čo najskôr doplniť, inak vám hrozí dehydratácia a v horšom prípade rovno kolaps.
Pokiaľ je vaša aktivita len o trocha viac akčná ako pokojná prechádzka po parku (mimochodom, pre naozaj obéznych je práve toto odporúčaný začiatok cesty k štíhlosti!), pravdepodobne pri športovaní spozorujete na sebe niečo málo vlhkosti (aj napriek tomu, že používate antiperspirant renomovanej značky). No nikdy sa nepokúšajte porovnávať svoju „kvalitu potenia“ s inými! Poznám dvoch bratov, obaja cvičia. A hoci často cvičia spolu (a rovnaké cviky s rovnakou záťažou), sú rovnako vysokí a rovnako vážia, starší je po tréningu sotva orosený, no mladší vyzerá, akoby práve vyšiel zo sprchy (až na tú arómu, samozrejme).
Nedávno som mala kacírsky nápad: chcela som si kúpiť „legíny na podporu chudnutia“. V reklame to všetko znelo dobre. Oblečiete si legíny (len za mimoriadne nízku cenu, ktorú vidíte na obrazovke!), začnete sa v nich potiť, urýchli sa spaľovanie tukov a vy schudnete! Super! Potom som si dala tú námahu a pohľadala som na „babských diskusných fórach“ recenzie. Všetky ženy, ktoré uverili spomínanej reklame, majú teraz doma smradľavé neoprénové gaťky, ktoré vôbec nezabrali. Veď bodaj by aj: samotné potenie tuk nespáli (ani neroztopí, veď pri normálnej telesnej teplote sa ani bravčová slanina nezmení na tekutinu!). Jediné, čo po nákupe zázračných gatiek zoštíhlie, je vaša peňaženka (dúfam, že našu stránku nesponzoruje telenákupná spoločnosť!).
Tak som tú dvacku schovala znova do peňaženky. Radšej si za ňu kúpim zeleninu. Tá bude mať na moju slaninku lepší účinok.
