Rozprávanie o športoch a akčných dámach by nebolo kompletné, keby sme sa nepozreli na národy, ktoré žili v tieni veľkých civilizácií. Dnešný výlet smeruje do „barbarskej“ Európy, do času okolo prelomu letopočtov.
Časť šiesta: o tom, ako to naozaj bolo s Obelixovým pupkom
Ty barbar! Ak to dnes niekomu poviete, je to – prinajmenšom – urážka. No pre obyvateľov veľkých antických civilizácií bol barbar každý. Po dvoch tisícročiach máme utkvelú predstavu, že „barbar“ automaticky znamená zlý, neokrôchaný, dokonca špinavý alebo zaostalý. Juj, nemôžete sa viac mýliť!
Na severovýchod od Grécka sídlili dlhé storočia Skýti. Bol to kočovný národ, pohybovali sa na vozoch a koňoch. Skýtski muži asi ako prví na svete vynašli a používali nohavice (bolo to pre nich také typické, že aj Gréci a Rimania ich vždy zobrazovali v priliehavých nohaviciach, skoro legínach). Boli to majstri v lukostreľbe a jazde na koni. Ich nežné polovičky tiež neboli až tak úplne nežné. Ženy, žijúce kočovným spôsobom života, museli byť fyzicky zdatnejšie (a vynaliezavejšie) ako ich „mestské“ súčasníčky.
Mimochodom, Skýti vynašli ešte jednu zaujímavú vec. Drogové večierky. Títo nadšení prívrženci tetovania si vytvárali „parné kúpele“ tak, že na žeravé uhlíky hádzali konopné semená. Kto vie, aký účinok má THC na ľudský organizmus, ani sa nečuduje komentáru gréckych autorov, že Skýti pri takomto „kúpeli“ výskali od radosti. Na ich česť však musím dodať, že boli inak veľmi čistotní, vo svojom období boli majstrami vo výrobe zlatých šperkov a pre svoju fyzickú zdatnosť a spoľahlivosť pracovali v Aténach ako mestská polícia (to ešte boli časy, kedy sa naozaj pomáhalo a chránilo).
Najväčším rivalom Ríma boli Kelti. Títo severní susedia boli pre Rím skutočným postrachom. A hoci sú rímske správy o nich trocha tendenčné, s určitosťou vieme, že práve keltské ženy ako jedny z mála aktívne športovali a bojovali. Keď ich opevnené sídla (oppidá) obliehali Rimania, nežné dámy ich bránili s rovnakou vervou ako ich silnejšie polovičky.
V roku 59 po Kristovi vypuklo v dnešnom Anglicku povstanie keltského kmeňa Icénov proti Rímu. Viedla ho kráľovná Boudicca. Počas dvoch rokov, čo trvalo, padlo asi 70 000 rímskych vojakov. Kelti pod vedením svojej bojovnej kráľovnej vymysleli (a priviedli k dokonalosti) partizánsky spôsob boja. Bohužiaľ pre nich sa povstanie napokon skončilo neúspešne. Hrdá Boudicca vedela, že ak padne do rúk Rimanom, skončí (v lepšom prípade) ako zajatec alebo ju (ešte pravdepodobnejšie) pošlú v ústrety smrti v niektorej aréne, a tak svoj život ukončila sama. Povstanie, ktoré viedla, bolo síce jedno z mnohých v dlhej histórii Ríma, no bolo – pokiaľ viem – jediné, ktoré viedla žena. Myslím, že o odvahe, bojovnosti a športovom duchu keltských žien už pochybovať nebudete.
Mimochodom, Kelti boli – podobne ako väčšina „barbarov“ – veľmi čistotní. Nedisponovali síce vykurovanými kúpeľmi ako Rimania (teda, pokiaľ sa neusadili v blízkosti nejakého rímskeho provinčného mesta, aby si túto vymoženosť mohli užiť a trocha „wellnessovať“), no pravidelne sa umývali. Radi si dopriali aj dobré jedlo: ako v známom kreslenom filme, situovanom do obdobia vlády Iulia Caesara, aj skutoční Kelti mali radi hostiny s pečenými diviakmi, na ktorých im ich speváci – bardi – robili hudobný program.
No pri tom všetkom zostali v prvom rade bojovníkmi a športovcami. Na rozdiel od kresleného siláka Obelixa, ktorý je rovnako široký ako vysoký, Kelti dôsledne dbali na udržiavanie štíhlej línie. Pri určitých slávnostiach si merali bruchá špeciálnym opaskom. Kto ho nezapol, bol potrestaný.
Týmito akčnými národmi končíme rozprávanie o najstarších športoch, no nie náš seriál. Najbližšie sa pozrieme na to, ako sa športovalo v stredoveku.
