Keď sa povie kulturistika, mnohým ľuďom ako prvý napadne Arnold Schwarzenegger. A je to tak trocha pravda – dodnes patrí medzi najuznávanejšie ikony tohto športu. V porovnaní s jeho dnešnými nasledovníkmi bol však… vlastne dosť tenký…
Kedysi dávno som sedela vo fitku na stacionárnom bicykli a popri mechanickom (a neúčinnom) šliapaní do pedálov som (rovnako mechanicky) listovala v populárnom časopise o svaloch a fitnes. Bol tam asi dvadsať strán dlhý článok o „veľkom“ Arnoldovi a jeho tréningových metódach. Moja sánka spadla nadol. Dvojfázový tréning? To akože dve až tri hodiny dopoludnia a to isté popoludní? A aspoň päť krát v týždni? Ten sa teda musel nudiť…
Ak ste, podobne ako ja, vyrástli na „Arnoldovom syndróme,“ možno ste tiež presvedčení o tom, že profesionálni kulturisti vo fitku aj spia. Kedysi dávno to platilo, ale dnes už ani náhodou.
Coloradský experiment
Začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia prišiel istý Arthur Jones (zakladateľ značky Nautilus, ktorá vyrába cvičebné stroje) s myšlienkou skrátiť nekonečné tréningy vtedajších hviezd. Vychádzal z teórie, že ak budú jeho zverenci cvičiť s extrémnou intenzitou až do úplného vyčerpania pri jedinej sérii (na rozdiel od nekonečných sérií s prestávkami, aké propagovala stará škola), môžu za kratší čas dosiahnuť porovnateľné výsledky. Dnes sa tento systém nazýva HIT – high intensity training. Na rozdiel od „Arnoldovej klasiky“ sa nekladie dôraz na dĺžku tréningu, ale na jeho intenzitu.
V roku 1973 sa na Coloradskej univerzite konal experiment na podporu tejto teórie. Zúčastnil sa ho mladý kulturista Casey Viator. Takzvaný Coloradský experiment prebiehal za prísne kontrolovaných podmienok. Casey trénoval len tri razy do týždňa, zakaždým len niečo viac ako pol hodiny, no s váhami, aké by polámali aj Arnolda. Okrem toho jedol (doslova) ako o život. Jeho jediným cieľom bolo nabrať svaly. Podľa oficiálnych čísel za jediný mesiac stratil 8 kíl tuku a pribral 20 kíl celkovej hmotnosti, čo predstavuje nárast neuveriteľných 28 kilogramov svaloviny! Čísla sa môžu zdať prehnané, ale aj pri pohľade na Caseyho fotografie pred a po je zrejmé, že za taký krátky čas urobil neskutočný pokrok. Výsledky experimentu boli však natoľko šokujúce, že sa o nich ani nehovorilo. Sám Casey až do svojej smrti (2013) tvrdil, že bol počas experimentu „čistý“ (t.j. nebral steroidy) a hoci mal zrejme úplne šialenú genetiku, aj jeho nasledovníci dosiahli pozoruhodné výsledky.
HIT na súťažiach
Arnold Schwarzenegger vyhral súťaž Mr. Olympia dohromady sedem krát. Najprv medzi rokmi 1970-5 a potom sa ešte raz vrátil (I will be back!) v roku 1980. V konkurencii s ním stál nováčik Mike Mentzer, ktorý trénoval podľa systému HIT. Mnohí pozorovatelia boli uchvátení jeho impozantnou muskulatúrou. Súťaž nakoniec vyhral Arnold, no mnoho ľudí tvrdí, že to bolo len preto, že to bol „Arnold“. Samotný Mentzer krátko po súťaži ukončil kariéru. Tak trocha preto, že sa urazil.
O dekádu neskôr však už bola situácia iná. V roku 1992 sa na súťaži Mr. Olympia objavil Dorian Yates, jeden z najslávnejších „Hiťákov“ všetkých čias. Súťaž vyhral šesť krát po sebe. Iste by vyhral znova, no ukončil kariéru pre zranenie. Bol to práve on, kto začal éru naozaj extrémne veľkých objemov. Len pre porovnanie: Arnold mal pri výške 188 cm súťažnú váhu 107 kíl. Dorian meria o desať centimetrov menej a jeho súťažná hmotnosť bola 120 kíl.
Metóda HIT sa stala takou populárnou, že dnes ju využíva mnoho profesionálnych kulturistov i športovcov v iných odvetviach. Najmä z čisto praktického hľadiska: nie každý má čas tráviť v posilňovni dve až štyri hodiny denne, keď stačia dve za celý týždeň.
Ale pozor: HIT nie je pre každého. A najmä, potrebujete k cvičeniu parťáka, ktorý vám pomôže pri tzv. „negatívnych opakovaniach“ a môže vás ochrániť pred zranením v prípade, že to už proste „nedáte“. Rozhodne sa nepokúšajte „hitovať“ na vlastnú päsť, alebo, ak ste úplní začiatočníci. No pre partiu kamarátov, čo budujú hmotu (a balia slečny) to môže byť „to pravé orechové“.
Upozornenie: skôr, ako sa pustíte do akejkoľvek tréningovej metódy opísanej na tomto blogu či kdekoľvek inde, poraďte sa s lekárom, prípadne trénerom. BROsport.sk nezodpovedá za zranenia spôsobené nevhodným cvičením.
