Ideálny chlap. Nepije, nefajčí, dobre zarába, pomáha v domácnosti, cvičí, nenadáva, nepozerá po iných ženách, neháda sa, je vždy upravený, nezabúda ponožky pri posteli, neporovnáva ženu s mamkou…a…neexistuje.
Niekedy, keď ma zradné vody internetu odplavia na „dámske“ webstránky, celkom sa bavím na diskusiách o tom, aký by mal byť ideálny chlap. (pokiaľ ste muž a chcete preskúmať tieto vody, nezabudnite si pribaliť nadhľad a možno aj vod(k)u do fľaše pre prípad núdze) Niekedy je to naozaj poriadna komédia. Iste, sú aj mnohé oprávnené sťažnosti (manžel alkoholik či gambler zrejme naozaj nie je žiadna výhra), no v mnohých drobných „chybičkách“ by sme predsa mohli byť benevolentnejšie. Hej, môj manžel tiež zabúda ponožky pri posteli. A hoci z toho občas pením, musím si priznať, že ani ja nie som žiadna „ideálna“ žena – vždy upravená, vždy s navarenou večerou a čistou domácnosťou a… (hej, aj ideálna žena je ako Yeti – každý o nej počul, no nikto ju nevidel)
No myslím, že sa s ostatnými dámami zhodneme na tom, že ak si hľadáme partnera na to, aby sme s ním mali deti, pozeráme v prvom rade na to, aby bol – aspoň trocha – fešák. Áno, hovorí sa, že krása je to prvé, čo pominie, ale atraktívny zovňajšok odráža vnútorné prostredie tela, a teda zdravie. Snáď vám nemusím pripomínať, že pre svoje deti chcete ten najlepší genetický materiál, že?
Tak teda – hľadáme niekoho pekného. No čo je krása? I keď si to nikto z nás neuvedomuje, jedným z kritérií je súmernosť tváre a postavy. Schválne: zoberte si nejakú svoju fotku, na ktorej je vaša tvár spredu. A teraz ju otvorte vo fotošope (alebo fotostajni) a otočte pozdĺž osi (to je tak, aby ľavá polovica bola vpravo a pravá vľavo). Uf, spoznali ste sa vôbec? Nezdá sa vám, že vyzeráte nejako… divne? Je to spôsobené mikroskopickými odchýlkami medzi obomi polovicami tváre.
Hm, ale čo majú tieto odchýlky s krásou a so zdravím? Nuž, jednoduchú vec. Symetrický človek je nie len vizuálne príťažlivejší, no symetria znamená zdravé gény. A zdravé gény – haló, tu príroda! Inštinkt neoklameš.
Podobne to platí aj pre postavu. Ak si aj odmyslíme kecy o ekto- mezo- a endomorfoch (inak povedané o chudých, svalnatých a tučných – nepliesť s dlhým, širokým a bystrozrakým!), každá postava môže pôsobiť symetricky a zdravo. Telesná výška a sklony priberať tak či onak sú záležitosťou genetiky. To, či zo svojej genetickej výbavy vytlčieme maximum, je už záležitosť každého jedného z nás.
Logicky z toho vyplýva, že muž (a platí to aj pre nás, ženy), čo cvičí, zvyšuje svoju šancu u opačného pohlavia. Tu však nastáva strašidelná dilema: aký šport z vás urobí „idálneho“ chlapa? Čo u žien zaberie najviac? Futbal? Hokej? Tenis? Volejbal? Kulturistika? Či snáď kajak?
(táto debata mi pripomenula môj dávny rozhovor s kamarátkou iného vierovyznania o tom, či je lepšie vydať sa za katolíka alebo evanjelika)
Pokojne, gentlemani, nič také ako ideálny šport totiž neexistuje. Rovnako, ako neexistujú ideálni chlapi a ideálne ženy. Existujú len muži a ženy, čo sú alebo nie sú ochotní investovať do vzťahu a stať sa, ak nie ideálnym, tak aspoň vyhovujúcim partnerom. Vôľa pracovať na sebe, či už na svojich zlých vlastnostiach alebo na svojom zovňajšku, je toho dôležitou súčasťou.
Keď som mala trinásť rokov, vyhlásila som, že chcem vysokého, štíhleho, modrookého, s dlhými blond vlasmi, katolíka, nefajčiara, elektrikára, so Škodou Felícia (vtedy to bolo prakticky top auto). A viete, čo? Presne takého mám. Ešte je aj kučeravý. A je ideálny? Samozrejme, že nie. Ani ja nie som. A práve preto k sebe tak pasujeme.
