Existujú „tučné“ národy? Aký vplyv má naše miesto narodenia na to, akú postavu budeme mať v dospelosti? A majú väčší sklon k obezite bohatí alebo chudobní?
Obezita je taký veľký fenomén, že má aj vlastnú webstránku. A nie jednu. Vďaka skúmaniu štatistických údajov o tom, koľko ľudí na svete je obéznych, vzniklo celkom slušné číslo nových pracovných miest (a k ich cti slúži, že vytvorili prehľadný a podrobný atlas svetovej obezity, dostupný online). V ich práci som zalovila, keď som sa zamyslela nad tým, aké faktory vplývajú na svetovú epidémiu obezity.
Na svete neexistuje žiadne odvetvie, v ktorom by sme sa my, ženy, dokázali tak dokonale emancipovať ako v obezite. Pokiaľ ide o celosvetové meradlo, počet obéznych žien vysoko prevyšuje počet obéznych mužov. Dokonca aj v afrických krajinách, kde obezita ako taká prakticky neexistuje, nájdeme ženy s nadváhou. Mužov nie. Do určitej miery za to môže genetika (ach jaj, ešte že sa máme na čo vyhovoriť), keďže vplyvom hormonálnych zmien po prechode má ženské telo väčší sklon uschovávať tuky.
Má bohatstvo vplyv na obezitu? Áno a nie. Pokiaľ ide o najchudobnejšie krajiny sveta (najmä tie africké, o ktorých denne čítame v novinách), kde väčšina ľudí hladuje, obezita je de facto neznámy pojem. Ak má niekto pár kíl navyše, je to zvyčajne dôsledok toho, že si môže dovoliť poriadne sa najesť. No vo vyspelých krajinách je to skôr naopak. Aj u nás ste si určite všimli, že tie zdravšie potraviny („bio“ a podobne – ja som zaradila Slovensko medzi vyspelé krajiny, ha, ha!) sú podstatne drahšie ako tie „šmejďácke“. Logicky, ak je strava menej kvalitná, človek doháňa kvalitu kvantitou a výsledok na seba nedá dlho čakať.
Keď ide o to, kde na svete žije najviac obéznych ľudí, no, skúste hádať! Áno, čo do počtu, dosť suverénne vedú Spojené štáty Americké. V tejto krajine žije viac než sto miliónov obéznych ľudí! Fúha! No pokiaľ ste si mysleli, že vládnu svetovým štatistikám, ste na omyle. Najvyššie percento obéznych obyvateľov majú krajiny, o ktorých existencii vieme len podľa toho, že sa ich miniatúrne výpravy občas dostanú na Olympiádu.
Áno, znie to neuveriteľne, ale je to tak. Rebríčku kraľujú Cookove ostrovy s viac než 50% obéznej populácie (ani netušíte, kde sa toto miesto nachádza, že?). V prvej desiatke s počtom obéznych presahujúcich 40% nájdeme takmer výlučne malé ostrovné štátiky ako Samoa, Tonga či Kiribati. Ako päsť na oko je na ôsmom mieste Katar a na jedenástom Kuvajt. Prečo sú malé ostrovy také obézne? Doplatili na vymoženosti civilizácie. Po stáročia boli odkázaní sami na seba, obrábali políčka, chovali zvieratá, ešte aj vojny viedli, slovom, pohybu bolo dosť. V druhej polovici minulého storočia k nim začali chodiť obchodné lode plné dobrôt. O jednu generáciu neskoršie si už nikto ani len nespomenul na pôvodnú zdravú životosprávu.
Mimochodom, Slovensku patrí 54. priečka. V našej krajine máme okolo 25% obéznych (čo je taký „zdravý“ priemer v rámci sveta). Medzi najchudšie krajiny patria mnohé africké štáty a – koľké prekvapenie – Severná Kórea (Kim asi nemal veľa obéznych spolužiakov). Popravde, ani Južná Kórea či Japonsko nemajú veľa obéznych a to ich považujeme za vyspelé krajiny. Ich kultúra má však celkom iný prístup k stravovaniu a svoje určite zohráva aj genetika, keďže aziati sú celkovo útlejší ako Európania, či spomínaní obyvatelia Oceánie.
Hm, a kam nám zmizli USA? Tramtará, patrí im devätnásta pozícia. Napriek sto miliónom pupkáčov títo predstavujú len niečo nad 33% obyvateľstva. V prípade tejto krajiny je naozaj zaujímavé podrobnejšie skúmať štatistiky vzťahu sociálneho statusu a vzdelania na obezitu (ale to si nechám na inokedy). Sama som strávila v USA dokopy takmer pol roka a všimla som si zaujímavé súvislosti. No úprimne, nikde som nevidela toľko „veľrýb“ ako na parkovisku pred Wallmartom na Floride. Malo to na mňa jeden veľmi pozitívny efekt (ak nerátam, že sa mi občas dvihol žalúdok pri pohľade na tých asi-metrických, t.j. asi meter vysokých a asi meter širokých): stúplo mi sebavedomie. Nikdy som nedostala toľko komplimentov ako medzi veľrybami v Jacksonville. Iste, medzi slepými je jednooký kráľom, ale… potešilo 🙂
