Tak, gratulujeme, stali ste sa hrdou mamičkou! A teraz rýchlo makať, aby ste znova vyzerali rovnako štíhlo ako v puberte!
Dúfam, že som vás neurazila mojim extrémnym zmyslom pre humor. Pravda však je, že pokiaľ ide o chudnutie po pôrode, mamičky sa delia na dve skupiny. Na tie, ktoré sa snažia čo najskôr zmestiť do obľúbených nohavíc a na tie, ktoré sa (často z úplne objektívnych dôvodov) uspokoja aj s širšími vecami, ktoré si kúpili v tehotenstve.
Keď príde na tému „cvičenie po pôrode“, spravidla narazíte na velikánsku polemiku o tom, kedy začať. Pred časom som objavila nejakú webstránku, na ktorej sa riešilo práve toto. Nepamätám si to presne (už som dva roky po pôrode a tieto veci neriešim), no ženám odporúčali začať s tréningom brucha doslova deň po pôrode. To ste mali vidieť tie „hejty“ mamičiek po sekcii, ktoré boli mesiac po pôrode šťastné, že sa im konečne zahojila rana!
Aj tu platí, že všetko záleží od ženy a od pôrodu. Po cisárskom reze, ktorý je naozaj operatívny zásah do tela, treba byť oveľa opatrnejší ako po bezproblémovom vaginálnom pôrode. Dokonca aj taká maličkosť ako je šitie po nástrihu (povinná jazda pre prvorodičky – citujem lekára z môjho druhého pôrodu!) dokáže urobiť obrovský rozdiel v rekonvalescencii (po pôrode bez nástrihu som pochopila, ako mohla vojvodkyňa Kate elegantne opustiť pôrodnicu len pár hodín po tom, čo priviedla na svet svoje ratolesti).
Väčšina lekárov ženám odporúča počkať s cvičením do konca šestonedelia. Pri prvom dieťati som čakala aj ja, no už ma mrle žrali, lebo mi to chýbalo. Na druhý raz som sotva počkala, kedy malý zaspal po príchode domov z nemocnice a šla som si dať aspoň nejaký ľahký strečing.
Mnoho žien sa po pôrode vrhne na cvičenie s úmyslom „čo najskôr schudnúť“. No paradoxne, v situácii, kedy mnohým dámam ostalo 10 či 15 kíl tuku navyše, cvičenie vôbec nemusí pomôcť – hormonálne zmeny dokážu naozaj divy. Tak ešte pridajú diétu. Ach nie, madam, vy ste chceli kojiť? A teraz sa čudujete, že nemáte mlieko?
Druhý tábor mamičiek zastáva názor, že dieťa je prioritou. A viete, čo? V niektorých situáciách musí byť prioritou matka. Extrémne obetovanie sa pre dieťa chudnutiu vôbec nepomôže (celodenné hladovanie s nočným nájazdom na chladničku) a cvičenie na úkor oddychu tiež nie (pamätáte si ešte na rozprávanie o vplyve stresu a spánku na chudnutie?).
Poviem vám, keď som sa po pôrode pozrela na seba do zrkadla, bolo mi všelijako. Pohľad na spiaceho špunta ma tešil, ale… stále tu bolo moje ego, ktoré sa tešilo na tie parádne úzke nohavice (a psí pohľad môjho manžela, ktorý si tiež želal, aby som mala o dve konfekčné veľkosti menej). Niektorí ľudia v mojom okolí sa pohoršene vyjadrovali o mojej kacírskej predstave začať čo najskôr cvičiť. Že vraj – teraz máš dieťa, vykašli sa na seba…!
Potom som pochopila, že takto to nepôjde. S tými kilami navyše som sa proste necítila dobre. A vtedy mi to docvaklo.
Tu predsa nejde o to, či si štíhla alebo tlstá. Ide o tvoje zdravie. Máš rodinu. Chceš tu byť pre nich? Dívať sa, ako ti rastú deti? Áno! Tak čo vlastne riešiš? V prvom rade musíš byť zdravá. Inak to nepôjde. Nemusíš sa moriť s diétami. Beztak nefungujú, len sa budeš trápiť. Dáme sa na zdravú stravu. A trocha rozumného cvičenia. Nie pre chudnutie ako také, no pre zdravie a dobrý pocit, že sa o seba staráš. Deti ťa potrebujú. Si celý ich svet. Citlivo vnímajú, že si zo seba nešťastná, frustrovaná. Ak chceš, aby boli šťastní, musíš byť šťastná aj ty…
Neodsudzujem matky, ktorým sa ani roky po pôrode nedarí schudnúť. Nie vždy to ide (a viem, o čom hovorím). Navyše, aj tie mamičky, ktoré majú pôvodnú (či dokonca nižšiu) hmotnosť, sa neraz pasujú s vyťahanou kožou na brušku a nepeknými striami (len pokojne, to sú tigrie pruhy a vy ste si ich zaslúžili!), či večne vypuklým bruškom. Ale o ňom vám porozprávam niekedy nabudúce…
