Slovenskej futbalovej lige, hlavne tej z tých najvyšších “pater”, sa vyhýbam dôkladnejšie jak lístkom na koncert Kulyho, čo ale včera vo Varšave uhrali borci zo všetkých končín sveta kopajúci za Trnavu, tak to teda dámy a pánové, že klobúčiky dole.
V prvom zápase 2.predkola Ligy majstrov 2018/2019 mala byť domáca Legia Varšava, 13-násobný poľský majster jasným favoritom, keby ale hltol skvostnú päťku aj s drátenou kefou, prezident klubu nepovie dnes do médií ani popel. Poliaci prvé tri minúty parádičky, raboniky, keď im dvadsaťročný Jirka minul pár minút po úvodnom hvizde vo výstavnej tutovici otvorenú bránu, štadión za 110 miliónov prvýkrát onemel. Predpokladal by som, že sa mladík po podobnej minele a na takomto fóre psychicky tak trocha rozsype, úplný opak bol však pravdou. Neskutočný parný valec vpredu aj dozadu, jednoznačne hráč zápasu. Herný display Trnavy celkovo núkal dekoratívnu modernu, istú vzadu, nádherne pohľadnú vpredu, kde hlavne Egho išiel svoje ego. Trafiť ten slalom na konci tam kde sme všetci chceli, dnes zaručene zahorí internet…
Len pre porovnanie, najbohatší poľský klub má rozpočet zhruba dvanásťnásobne vyšší ako nedávno náš majster z Trenčína a osemkrát vyšší ako rozpočet Trnavy. Priemerný plat hráčov poľskej Ekstraklasy sa hýbe cez desaťtisíc eur mesačne a najlepšie platení futbalisti v najbohatších kluboch ako Lech Poznaň, Šlask Vroclav, či Legia spravia za rok aj 350 000 v eure. Hej, to sa kope, keď okrem iných bonusíkov získa každý klub v Ekstraklase ročne od televízie dva milióny eur, tie najlepšie až tri.
Tréner Látal zlátal Trnavu v Poľsku na vymastenú jedničku, a ja sa už teraz neviem dočkať odvety. Tie lístky na Kulyho stále platia, nejaký ten zápas našej ligy si ale akiste niekedy pozriem. Najlepšie keď budú hrať “andele” tak diabolsky dobre ako včera.
