Vyššie, ďalej, rýchlejšie. Odkedy ľudstvo dalo športu medzinárodnú prestíž, neustále sa snaží zlepšovať svoje výkony. Ale… dokedy to bude možné?
Československá reprezentantka v hode oštepom Dana Zátopková vyhrala v roku 1952 zlatú olympijskú medailu na hrách v Helsinkách. Stačil jej k tomu výkon niečo cez 50 metrov. Dnes by ju zaň vysmiali: aktuálny ženský svetový rekord drží Češka Barbora Špotáková a má hodnotu 72,28 metra. Iste, v roku 1999 sa zmenili podmienky pre hod oštepom, ten dnešný má iné ťažisko ako ten, s ktorým vyhrala Zátopková. No dokázala by s moderným oštepom prekonať 70 metrov? Pri všetkej úcte k jej športovej kariére si myslím, že nie.
Spôsobov, akým si ľudstvo zlepšuje svoje výkony, je mnoho. Niekedy stačí zmena štýlu. Skvelý príklad je skok do výšky. Za sto rokov sa vyvinulo päť rôznych techník, každá lepšia ako tá predošlá. Lepšia o poznanie, pretože vždy pri jej uvedení padol svetový rekord. Od uvedenia súčasnej techniky, tzv. flop, sa rekord posúva len pomaly, po centimetroch. A zdá sa, že sme narazili na strop: aktuálne rekordy v mužskej i ženskej disciplíne pochádzajú ešte z 90. rokov 20. storočia.
Každému súdnemu človeku je jasné, že ľudstvo sa nikdy nenaučí lietať. Že žiaden muž na rovinke nepredbehne geparda. Že nevydržíme pod vodou bez kyslíkovej fľaše rovnako dlho ako žralok. Mnohí odborníci varujú, že sme už dosiahli svoje biologické hranice. A kde sa nedajú prekročiť hranice biologické, padajú hranice bioetické.
O dopingu v profesionálnom športe sa toho popísalo už veľa. Jeden môj známy to vtipne komentoval, že športovci sa už dávno nedelia na tých, čo dopujú a tých, čo nie, no na tých, ktorým na to už prišli a tých, ktorí to maskujú. Armáda trénerov, lekárov, výživových poradcov a fyzioterapeutov, ktorí stoja za profesionálnymi atlétmi, sa stále snažia nájsť pre svojich zverencov tú najlepšiu kombináciu. Extrémne tréningové metódy, najlepšia možná strava. A balansovanie na tenkej hrane pri užívaní rôznych medikamentov. Svoje o tom vie aj ukvičaná tenistka Mária Šarapovová. V roku 2016 sa dostala na „čiernu listinu“ kvôli užívaniu meldonia – lieku na zlepšenie krvného obehu pri srdcových chorobách.
Osobitnou kapitolou sú steroidy a hormóny, ktoré sú spájané najmä s kulturistami. Snáď ste si nemysleli, že niekto z nich je „čistý!“ Bral ich Arnold, berú ich všetci. V prípade kulturistiky už, zdá sa, dochádza k zvratu naspäť. Aj rozhodcom na súťažiach dochádza, že tie „hovadské“ formy nie sú krásne a ani zdravé.
Pred pár dňami oslávila štyridsiatku Lousie Brownová, prvé „dieťa zo skúmavky“. V čase, keď prišla na svet, na ňu ľudia zízali ako na zázrak. Roky uplynuli a dnešní vedci sa už púšťajú do oveľa kontroverznejších pokusov. V honbe za dokonalým človekom robia pokusy na embryách. Všetko s odôvodnením, že sa snažia pomôcť ľudstvu s liečením chorôb. Pravda, na hrane (ak nie až za hranou) etiky.
Hra s ľudským genofondom je však veľmi nebezpečná a môže mať pre nás nepredstaviteľné dôsledky. Otázkou už nie je, či sa vedci pokúsia o vytvorenie superatléta, otázka znie, kedy to bude. Poviem vám, keby mal Hitler k dispozícii moderné technológie, určite by to urobil. Ale čo to bude znamenať pre nás…? Nebudeme pre našich „geneticky modifikovaných“ vnukov len na príťaž…?
In vitro veritas, in utero humanitas. V Petriho miske sa vždy ukáže pravda, no ľudskosť sa skrýva v lone matky.
