Viete, čo ma fascinuje? Ako sa po celom svete roja takzvaní experti na zdravú stravu. A ešte viac ma fascinuje, ako je väčšina z nich presvedčená o tom, že objavili recept, ktorý bude fungovať u každého.
Keď som bola malá, chcelo to naozaj trocha námahy, aby sa človek dopracoval k nejakým informáciám o zdravej strave či cvičení. Staršie ročníky pravidelne cvičili na spartakiáde (tú moju už zrušili). Niečo málo hopsania nám ponúkalo televízne Cvičme v rytme a sem-tam človek objavil aj nejakú knižku. Dnes je to jednoduché – stačí počkať, kým sa vám prebudí kompjúter (tomu môjmu to už chvíľu trvá) a v nebezpečných vodách internetu čoskoro natrafíte na ďalšieho „zaručeného“ majstra.
Iste, sliediť po informáciách je dobré. No ako môžeme vedieť, ktoré z nich sú spoľahlivé? Jedno vám poviem na istotu: ak vám ten dotyčný online guru tvrdí, že jeho systém funguje na 100%, tak sa rýchlo otočte a ujdite. Jediné, čo je v živote isté, sú dane a smrť a tomu prvému sa dokonca dá aj vyhnúť.
A prečo vlastne neexistuje niečo ako jeden univerzálne platný jedálny lístok pre všetkých? Nuž, preto, lebo je nás na Zemi sedem miliárd (či koľko vlastne, no strašne veľa). Každý z nás je iný a má iné potreby. A to nehovorím len o tom, že niektorí ľudia chcú povedzme nabrať svaly a iní chcú schudnúť. Celkom iné výživové potreby má malé dieťa, iné tehotná žena, iné má starší človek. Inak sa stravuje „kancelárska krysa“ a inak stavebný robotník.
Ďalšia kapitola sú rozličné potravinové alergie. Cukrovkár si musí dávať pozor na sacharidy, niekto s intoleranciou laktózy sa zas vyhýba mlieku. Niekomu nerobí dobre mäso, ďalší má problém s lepkom. Keby sme mali z nášho „univerzálneho“ jedálnička vyškrtať všetky potenciálne alergény (aby sme nikoho neotrávili), ostala by nám čistá voda a lesný vzduch.
Už dlhé roky som presvedčená o tom, že jedlo môže byť liek. Len treba vedieť, ako na to – a tu je ten problém. Pre každého je liekom niečo iné. Moja mamka pred dvomi dekádami nedala dopustiť na tzv. delenú stravu. Vtedy sa vďaka nej dostala z vážnych problémov, ktoré mala so štítnou žľazou. Dnes má ako poctivá cukrovkárka nízko sacharidový stravovací režim. Funguje. Delená strava by – práve kvôli vyššiemu obsahu sacharidov – u nej teraz fungovať nemohla.
Nedávno som objavila teóriu, podľa ktorej existuje niekoľko „metabolických typov.“ Laicky povedané, niekto si naozaj môže dopriať koláč o desiatej večer a iný priberie z pohľadu na pohár vody. A rovnako ako existujú rôzne metabolizmy, existujú aj rôzne spôsoby, ako sa s tým vyrovnať. Môžete skúsiť paleo, vegetariánstvo či dokonca vegánstvo, delenú stravu, režimy rôznych doktorov (zväčša ide o variácie nízko sacharidových jedálničkov, lebo tie sa pri chudnutí ukázali ako veľmi účinné). No ak by sme chceli nájsť ideálny jedálniček, zrejme by sme skončili pri čísle sedem miliárd – pre každého osobitne.
Osobne som mala veľký problém nájsť režim, ktorý by mi vyhovoval. Totiž – moje trávenie nie je obzvlášť kamarát s niektorými druhmi zeleniny (a je ich dosť veľa). A žiť bez zeleniny…? a k tomu zdravo…? Ak poznáte film Mission impossible, tak presne tak som sa cítila. Snažila som sa, ale… neúspešne. Po rokoch som pochopila, že svoje črevá proste nepresvedčím. Niektoré druhy zeleniny mi jednoducho nerobia dobre. A bodka.
Aj tak ma stále fascinuje, ako sú niektorí stravovací experti podobní vodcom siekt. Sú presvedčení, že majú pravdu, a že tá ich pravda zaberie u všetkých rovnako. Lenže tak to nefunguje. Tim Ferris vo svojom bestselleri s názvom Štvorhodinové telo môže odporúčať strukoviny, no ja sa na jeho stravovací režim nemôžem dať – ak nechcem, aby mi „urvalo dekeľ.“
