Niektoré diagnózy potešia, z iných chytíme des. A pri niektorých si len povieme, že „aha, to veľa vysvetľuje.“
Moja mamka mala ako dieťa veľké ambície. Chcela si vycvičiť kurčatá a vystupovať s nimi v cirkuse. Bohužiaľ, moja babka odmietla čo i len počuť o možnosti, že by v bytovke chovali sliepky, a tak mamkin detský sen odvial čas. Ani jej plán s krasokorčuľovaním nedopadol dobre, lebo prechladla (a ešte sa aj takmer utopila, keď sa pod ňou preboril ľad na potoku). Artistkou sa nestala, šla študovať a neskôr sa stala matkou.
Môj tatko sa ako vysokoškolák venoval divadlu. V jednej scénke hral nasúkaný v malej krabici (a moja mamka, v tom čase jeho priateľka, tŕpla v zákulisí, či sa tam neudusí). Keď potom na prekvapenie publika vyliezol z balíka, zožal patričný potlesk. Ani on sa však nestal artistom. No trocha cirkusantstva mi predsa ostalo. V génoch. Po oboch rodičoch som totiž zdedila jeden zo znakov, ktorý majú mnohí cirkusoví artisti – hypermobilitu, alebo nadpriemernú ohybnosť.
Keď sledujeme neskutočné výkony artistov v šapitó, neraz tajíme dych. Z dobrého dôvodu – máme pocit, že ich pohyby sú za hranicou normálnosti. A popravde, sú. Človek si svoje kĺby a šľachy môže do značnej miery vytrénovať (strečing nadovšetko), no biológia nepustí. Teda, pokiaľ nemáte extrémne ohybné telo.
Hypermobilita sa neprejavuje u každého rovnako. Niekto dokáže bez problémov (a bez predošlého rozcvičenia) urobiť šnúru, iný sa poskladá do malej škatuľky, či ohne dozadu, až celkom k zemi. Ja si viem dať obe nohy za hlavu, a ak je k dispozícii zobcová flauta, tak vám ešte aj zahrám indiánsku pieseň lásky (alebo predohru z muzikálu Fidlikant na streche, viac toho spamäti hrať neviem).
Praktický význam? Ak nie ste cirkusant, tak žiaden. Môj manžel sa snažil nájsť nejaké využitie, no veľmi nepochodil. Pravda však je, že v tejto polohe najlepšie zisťujem množstvo vlastného brušného tuku. Keď sa mi nedarí nadýchnuť, viem, že musím schudnúť.
Už ako školáčka som pre decká z ulice robievala „kurzy ohybnosti“ na trávniku pred bytovkou. Bola vcelku švanda sledovať, ako fučali a stukali pri pohybe, ktorý mne nerobil absolútne žiaden problém. Áno, ja viem, škodoradosť a genetická nespravodlivosť. Úprimne, aj teraz občas robievam podobné „kurzy“ v parku, no moji obdivovatelia sú o generáciu mladší ako ja.
Taká hypermobilita však vie narobiť aj poriadnu paseku. Presvedčila som sa o tom sama, keď som bola po prvý raz tehotná. V siedmom mesiaci sa mi začali uvoľňovať bedrové kĺby (informácia pre pánov: je to bežný sprievodný jav v tehotenstve). Takmer dva mesiace som kvôli bolesti nemohla chodiť. Lekár mi povedal, že keďže mám bedrá dosť voľné aj tak, tehotenstvo im veľmi neprospieva. Našťastie sa všetko dalo do poriadku… a ja mám doma malú cirkusantku.
Moja dcérka si zatiaľ nohy za hlavu nedá – proporčne ich má ešte príliš krátke. No keďže tento trik čiastočne ovláda aj môj manžel, myslím si, že je to len otázka času. Zatiaľ sa kochám pohľadom na to, ako lezie na všetko, čo jej stojí v ceste. Rastie z nej cirkusantka. Aj učiteľky v škôlke hovoria, že je najväčší kaskadér z celej partie. Áno, som na ňu hrdá. Čoskoro určite prevezme moje žezlo a bude to ona, kto bude ostatným krpcom v parku ukazovať, ako sa dávajú nohy za krk.
Futbal
-
Futbal
/ 20 hodín dozaduSpoza piva má vonku prvý video podcast: Pokochajte sa aj vy rozhovorom s Dominom Kružliakom
Vitajte pri opise toho, ako sa rodil vôbec prvý video podcast z dielne Spoza...
-
Futbal
/ 5 dní dozaduNedeľa na futbalovej dedine
Múdry raz povedal, že futbal je najparádnejšia z nepodstatných vecí v živote, lebo ho...
Od Stew Bee -
Futbal
/ 6 dní dozaduPartizán Bardejov – TJ Baník Kalinovo: Partizán prvýkrát v jarnej časti doma nesklame, no znova stráca všetko
Volebná sobota snúbi bruchatý nebomrak, podvedomie klasicky velí, Stýve, sadaj vedľa ultras, bude sranda ako...
Od Stew Bee