Keď ide o kvalitu stravy, ľudia zachádzajú do extrémov. Na jednej strane sú tí, ktorým je úplne šumafuk, čo dajú do úst, na strane druhej sú tí, ktorí chcú mať všetko top, v BIO kvalite…
…samozrejme, medzi extrémami je ešte päťdesiat odtieňov šedého priemeru, no ten nie je taký zaujímavý ako kniha podobného názvu. Dnes si preto posvietime práve na ten druhý extrém, na BIO kvalitu.
Fenomén BIO kvality sa rozšíril najmä medzi nami, mamičkami. Samozrejme, že pre svoje deti chceme to najlepšie! A samozrejme, že sme ochotné priplatiť si za kvalitu! Vedia to aj výrobcovia detských príkrmov. A tak sa niet čo čudovať, že na pultoch našich obchodov nájdeme množstvo značiek rôznych výživiek. No pri bližšom skúmaní zistíme, že nie všetky sú rovnako „výživné.“ Totiž, niektoré obsahujú len okolo 50% ovocia, zvyšok je voda, cukor a nejaká tá ryžová múka na zahustenie. Potom je dosť veľká skupina (chuťovo skvelých, treba uznať) ovocných príkrmov, kde je okolo 80-85% ovocia (a kus menej vody, cukru a ryžovej múky). A vrcholom ľadovca sú 100% BIO výrobky bez akéhokoľvek cukru a prídavkov.
A potom sú ceny, pri ktorých sa človeku zatočí hlava. Šmejdové výživky kúpite tak za 50 centov. Stredný prúd ide od 40 centov až takmer k euru (odporúčam výrobky vlastných značiek veľkých reťazcov, chutia rovnako ako renomované značky a ušetríte aj polovicu ceny) a tie BIO srandičky… v prvom rade, ak kúpite menšie balenie (ovocné kapsičky), zmestíte sa pod euro. No ak si spravíte zálusk na dvojdecové sklíčko, pripravte sa na euro a viac za kus. A ešte vás upozorňujem, že vzhľadom na absenciu cukru vám to váš potomok môže vrátiť s odôvodnením, že je to kyslé.
A prečo sa vlastne tak derieme za BIO kvalitou? Nuž, značka predáva. A BIO sa stalo pre mnohých z nás takmer modlou, bez toho, aby sme si priznali, že sa klaniame zlatému teľaťu. BIO totiž neznamená, že je to lepšie. Papier znesie veľa. O Slovensku je známe, že sa k nám dovážajú potraviny nižšej kvality, než napríklad v susednom Rakúsku. A ešte za to aj platíme viac než oni (z toho dôvodu sabotujem KIK). To, že si kúpime BIO, ešte neznamená, že si kúpime lepšie. Znamená, že kúpime drahšie. Bodka.
Nie, nechcem vás teraz odhovárať od zdravej stravy. Iste, je fajn kupovať kvalitné veci, no rozhodne sa nespoliehajte na nejakú nálepku. Ak chcete mať istotu, že je niečo BIO, dopestujte si to sami.
Toho roku sa nám urodilo množstvo jabĺk. Poviem vám, nie som práve fanatik do zavárania, no keď som videla, ako deň za dňom padajú na zem… (a ešte ma svokra sprdla, že kupujem drahé výživky, keď máme doma toľko ovocia, za čo som jej veľmi vďačná) Desila ma predstava obrovskej úlohy, no spracovať denne päť kíl jabĺk zas nebola až taká hrôza.
Konečne som prevetrala (a skoro zapiekla) mixér a upratala špajzu. Nasledovalo malé experimentovanie s príchuťami (jablká sú chuťovo nevýrazné, takže stačí troška hrušiek, marhúľ, jahôd či iného ovocia a máte celkom inú príchuť), čistá radosť z kreativity… a spokojný výraz môjho manžela, keď som mu zahlásila, že po troch týždňoch práce prekročil počet zavarených pohárikov dve stovky. Potom som sa na to vykašľala, lebo nám došli sklíčka (a už aj strom skoro celý opadal). Na zimu máme zásob dosť. BIO, domáce, lahodné. Áno, je tam trocha cukru, no aspoň viem, že sa po nich len tak zapráši.
