Po prvej časti nášho kolenného miniseriálu pokračujeme tou druhou…
Marek: Čo s tým?
V sobotu 21.júla roku pána 2018 po 120-kilometrovej jazde rovno z turnaja s chrobačným kolenom som dokrivkal o pol desiatej večer na pohotovosť. Je mi jasné, že toto tak ľahko nerozchodím, najlepšie, keď to začnem riešiť hneď, myslím si. Čakáreň takmer prázdna, super. Pán doktor mladý, mierne vyplašený, možno preto, že ma pozná. Do 20 minút som vybavený aj s röntgenom: nič zlomené, nič zvláštne nevidno, obvinuté s elastickým obväzom, cez týždeň ísť na traumatológiu. Idem. 25.júla sa dostanem na magnetickú rezonanciu. To je posledný moment, kedy niečo išlo relatívne rýchlo. A teraz stop, strih…
Každému je jasné, že správna diagnostika je nevyhnutným predpokladom úspešnej liečby. Až 6.11., keď konečne absolvujem artroskopickú operáciu, sa dozviem, čo mi vlastne je: prasknutý meniskus, poškodená chrupavka, na 75% roztrhnutý predný krížny kolenný väz. Dovtedy mám pocit, že prechádzam tipovacou kanceláriou zvanou slovenské zdravotníctvo. Ústami PIATICH lekárov z troch miest sa dozvedám, že môj meniskus má status od „v poriadku“ cez „s degeneratívnymi zmenami“ po „prasknutý“. Podobne je to s krížnym väzom: od „natiahnutý“ cez „natrhnutý“ po „úplne roztrhnutý, tak, že to od dverí vidno“. Odporúčania od „mám čakať, ako sa to vyvinie“ po „okamžitá plastika väzu“. Hm, trochu veľký rozptyl. Prístup od úprimnej snahy pomôcť po biznis v štýle „máš takú diagnózu, na ktorej najviac zarobím“. Všetko zaklincované vetou v jednej z lekárskych správ: „Pacient sa rozhodne.“ 🙂
Nerozhodol som sa. Konečne som sa 17.9. v Poprade dočkal pohľadu do očí a slov, ktorým uveril môj rozum aj moje srdce: „Pozrieme sa artroskopicky dovnútra, čo to tam vlastne je, ak bude potrebné, spravíme meniskus, prípadne ďalšie veci, čo sa budú dať, a potom určíme ďalší postup.“
Toľko faktografia. Teraz trochu subjektívnych dojmov. Nie žeby som to doteraz nevedel alebo nečakal, len som si úplne naplno uvedomil toto:
1. Lekári sú ako murári, maliari, učitelia, programátori, atď. – zlí, priemerní, dobrí. Ak natrafíte na zlého, tak vám…hm, opadá farba zo stropu. Tých dobrých vyvážiť zlatom.
2. Keď človek vidí všade tie preplnené vydýchané čakárne, kde sa od skorého rána niekoľko hodín tlačí aj 30 ľudí, deti, zranení, dedkovia a babky si nemajú kde sadnúť, lebo už tam sedia ešte starší a ešte zranenejší, nechápe, že toto je možné v štáte, ktorý je v Európskej únii. Pýtam sa, či o tom vôbec tí kompetentní hore, ktorí to iste absolvovať nemusia, vedia. Lebo keď nie – hanba. A keď hej, tak nakopať ich je málo.
3. Nemáte známych a vaši známi známych? Smutná až strašidelná predstava a realita.
Musím povedať, že hneď od začiatku som sa vnútorne pripravil na to, že to bude beh na dlhú trať (možno aj cezpoľný) s mnohými prekážkami. Čo som až tak nečakal je fakt, že sa to miestami zmení na orientačný beh. V každom prípade vyzbrojiť sa trpezlivosťou je dobrá prevencia pred demotiváciou, znechutením a vzdávaním sa. A ešte jedno – ste vďačný každému, kto vám na tej štreke podá pomyselný pohár vody.
P.S.: Heh…Deň po návšteve pohotovosti som sa dozvedel, že tím, ktorý sme mali v 3.kole na lopate, ten turnaj vyhral. Až toto ma naštvalo 🙂
(pokračovanie)
Peter: No a teraz čo alebo ako?
Ráno po poslednom poškodení kolena vstávam, ako každý iný deň v pracovnom týždni, do školy. O 8 ráno mi začína cviko, krásne päťhodinové – počítačové. S mierne krívajúcou chôdzou dochádzam do učebne, prežívam tri hodiny z cvika, a ako každý týždeň po tých troch hodinách aj končíme. A veru končím aj ja. Nohu nemôžem vyrovnať a ani úplne pokrčiť. Jej ohybnosť v tej chvíli odhadujem maximálne do 10°. Horšie od toho je už len pivo podobného stupňa. S nohou vyloženou celý deň si poviem, že uvidíme, čo bude ráno.
A ráno som uvidel. Videl som hviezdy, kométy, všetky planéty slnečnej sústavy, všetkých svätých… Nedalo sa. Šiel som teda na pohotovosť, lebo v daný moment nebolo väčšej úľavy ako zabodnutie hrubej ihly do kolena a vypustenie krvi, vody, tlaku, proste všetkého. Konečne som mohol vyrovnať nohu. Zlatá slečna/pani doktorka mi naordinovala dva týždne chôdze o barlách. Pecka.
Povedal som si, že dva týždne prežijem, do konca roka si dám pauzu a potom niekedy v marci by som si mohol kopnúť do lopty. Aj keď na ambulancii padli slová „Choďte čím skôr na operáciu“, kto by to bol vtedy počúval? Prešiel nejaký čas a v mojom odhadovanom termíne v marci bolo koleno stále mierne opuchnuté. A niečo tam stále vŕzgalo, praskalo, tieklo z jednej strany na druhú, raz opuchlo a potom odpuchlo. Až vtedy som si povedal, že to takto do poriadku nedám a je vážne nutná operácia. Vzhľadom na to, že mi ostávali tri mesiace do odovzdania diplomovej práce, som si povedal, že to nechám až po štátniciach. CHYBA!
A tak som to všetko ozaj začal riešiť po štátniciach. Medzitým leto, dovolenka, pohodička, kilečká hore. V septembri prišla na rad magnetická rezonancia, ktorá mala ukázať poškodenie mäkkých tkanív kolena. V kútiku duše som veril, že poškodený bude len predný krížny väz. To, čo mi ale magnet ukázal, prekonalo všetko, v čo som ani nedúfal a ani nevedel, že sa môže udiať.
Magnet ukázal totálnu ruptúru krížneho väzu. Teda rozumej tomu tak, že tam nič nie. Ale že vôbec nič. K tomu opuch kolena, ktorý je pri takomto zranení bežným javom. Moje večné odkladanie si vyžiadalo svoju daň. Poškodená chupavka stehennej kosti, kostný edém stehennej kosti a trhlina v menisku. Peter, ešte stále nevieš, čo s tým?
Vtedy som už vedel, že je zle. Nie tak zle ako na konci prvej časti, teraz to bolo viac zle. Zle z fyzickej, ale ešte horšie z psychickej stránky. Ideš na operáciu, mladý, budeš rehabilitovať a ďalší minimálne pol rok si mimo. A tak som prišiel jedného dňa do Popradu a lekárovi trvala diagnostika stavu môjho kolena menej ako minútu. „Kolega, toto bude na plastiku krížneho väzu.“ Tak teda dobre! Ďalších 14 minút v ordinácii dohadujeme termín operácie. Som za to, aby som na operačný stôl šiel aj o hodinu. Lenže termíny sú už tak natrepané, že musím čakať ďalší mesiac. A čo sa dialo potom…?
PS: Ak dodrbete koleno, nikdy nečakajte, že sa to spraví samo, alebo že to prejde. Nebuďte ako Peter.
(pokračovanie)
