Sledujte nás

Regetovka

Regetovka, 2. január 2019

REGETOVKA, 2. január 2019

Januárové nebo sype páper hustejší ako bola kedys babkina perina v Zborove, jogurt, banán, kafka, keksík. A mihom ešte raz poďakovať kamošovi tam hore zato, že si učiteľ. Kua, keby ťa boli vtedy vzali na tú medinu do Martina, dnes si nielen v plášti, ale aj v službe a možno aj na opačnom konci zemegule. Že zavaruj.

Ticho bielej nemoci v Regetovke s prehľadom šokuje aj to u Karla Čapka, tachometer na tridsiatku, základ je nazapadnúť. Sype jak z mecha. Kopček, chce to rozbehnúť. Co? Ssssmetiari!? Teraz v zime? Zdravím romales frajersky visiacich z obrovského Bobra, čo zabral celú neviditeľnú miestnu diaľnicu a chcem veriť, že sa ešte pohnem. Kua, Mazda je len jedna… A hej, idzem ližovac, co kukace?

Maľučké vločky striedajú ešte väčšie, fujhovetrík ďobe nadšenie v líci, dnes v dedinke s 15 ľuďmi, z ktorých som v živote nevidel viac ako dvoch, nekrákne ani vrana. Čo už. Slnko som naposledy videl lajv keď pápež udeľoval svetu Urbi et Orbi a fakt, že svokru, truhlu, počasie a ksicht si nevyberieš je vraj ďalší atribút hmoty.

Belostná šírava pod Háčkom je vlhká ako miešky pána Greya, cvakni ešte lyže pribité na búdke servisu, čo naposledy otvoril keď sme platili korunami, zadívaj sa na vrchol schovaný kdesi v nemej chumelici 2019 a? Poď.

Výstup hore je znova raz tá rýdza radosť z bytia, pre ktorú si tu dnes prišiel. Maznanie sa so spomienkami, stretnutie so sebou samým. Napravo naša parketa. Dnes už kompletne zarastená tŕním, po vybielených topoch ktorého by som to hádam ešte aj dnes skúsil, to keby dole pristavili sanitku. Džony a Mirko. Ich krátke hadie švihy popri lese. Bože, veď oni nelyžujú, oni lietajú, vravela onehdy akási pani z Košíc. V strede kopca odpočíva modrá vetrovka. A dýcha život. Presne viem, čo robí. Môj otec. Vymeníme pohľad. Úsmev… Vedľa Kuľkova mulda, aspoň tak ju nazval Džony potom, čo ňou Vlado preletel tak, že nik nevie ako prežil. Bum prásk bum!! Práve sa strepal Peťo B. Pozbirajce lyže. Bože, to boli časy …

Pod vrcholom tratíš v snehovej hlbočine už aj kolená, jasný dôkaz o tom, že dole to bude bombovačka v syčiacom prašane, maselko na vianočke, vymrazená neha slečny Infinity. Vydýchaj, malý novoročný otčenáš ti iste neuberie z ega. Odpichni a leť. Aby si videl pred sebou len jedno obrovské velikánske biele nič…Niekde som čítal, že nádhera je nevyčerpateľný prameň radosti pre toho, kto ho vie odkryť.

Cesta domov. Ono tá Mazda je predsa tiež len auto, a keď zapadne, pýta si pod kolesá hodiť rohožky. Chvalabohu za ne. Odkvapkávam aj s kombinézou a Michal Tučný mi klincuje deň zlatom. „Krásnější svět vúbec nehledám, to řeknu vám tam u nebeských bran…“

Regetovka

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Regetovka