Prežili sme Vianoce, prežili sme novoročné oslavy a snáď už všetci vytriezveli, pretože sa pomaly ale isto vraciame do normálneho života a teda do práce. Iba že by ste oslavovali pravoslávne sviatky. Alebo ste na PN-ke ako ja a sledujete dianie na ázijskom futbalovom šampionáte.
Dosť bolo srandy, až tak ho nesledujem, ale na druhej strane je pravda, že jeho organizáciu a zostavy som prebehol už pred Vianocami. V takomto období bolo zvykom, že sa koná africký šampionát ale tam sa vrchní predstavitelia, ktorí ešte neboli zabásnutí za korupciu, rozhodli, že turnaj presunú na leto. To dáva logiku. Najmä v Afrike. A ak to náhodou s organizáciou nevychádza, tak pol roka pred štartom zmeníme usporiadateľskú krajinu. Pozdravujem do Kamerunu.
Späť k téme. V týchto dňoch, konkrétne 5. januára, sa v štyroch mestách Spojených arabských emirátov začal 17. ročník bojov o futbalového kráľa Ázie. S dvanáckou v ruke v karčme pri poctivo po okraj naliatej borovičke alebo inom šmaku by miestny štamgast zahlásil, že to je jak naše EURO. Hej, tak nejak by som súhlasil. Aj tu sa tento rok premiérovo zúčastní 24 mužstiev a podľa toho, čo sa tu kvalifikovalo, sa niektoré výbery prišli veru že len zúčastniť. Čiže tak ako na našom EURE, tiež sa poniektorí prišli zúčastniť.
Aby som sa vrátil k štamgastovi, predstavitelia ázijskej konfederácie si zmysleli, že budú držať krok so západom a vymyslia si podobne priblblý turnajový systém ako kolegovia na starom kontinente. Mozgy z Ďalekého východu sú známe tým, že sú technologicky krok vpred ale pri organizácii turnaja krok vpred nespravili. Rovnako ako v Európe, nikto nevie do poslednej chvíle, či postúpi, a ak postúpi tak nevie s kým a kedy bude hrať. Ale veď dobre.
Pre európskeho fanúšika je tento turnaj ale maximálne nezaujímavý. Zúčastní sa na ňom až 74 hráčov z klubov patriacich pod UEFA. Najznámejším z nich je Juhokórejčan Son Heung-min z Tottenhamu a…a potom je tam ešte Austrália. Oveľa viac známych mien sa vyskytuje na lavičkách. Na tej čínskej samozrejme sedí Európan a nie žiaden domáci stratég. Je ním majster sveta z roku 2006 Marcello Lippi. Ďalšími do partie sú Carlos Queiroz na iránskej lavičke (asistent Sira Alexa Fergusona, rok tréner Realu Madrid) alebo Sven-Göran Eriksson, ktorý prijal lukratívnu ponuku z Filipín. Aspoň bude mať peknú dovolenku.
Slovenská Fortuna liga na tomto futbalovom sviatku nemá svoje zastúpenie, to na rozdiel od svetového mundialu v Rusku. Ale musíme poznamenať, že slovenská stopa sa na turnaji predsa len objavila a ešte objaví. Hlavným trénerom reprezentácie Jemenu je bývalý reprezentačný tréner Ján Kocian. Tu sa nedá veľmi predpokladať, že chalani z najchudobnejšej krajiny Arabského polostrova spravia dieru do sveta. Ale kto vie, možno sa šťastená unaví, smola sa potkne, začnú padať pečené holuby alebo to proste ubetónujú ako Gréci v roku 2004. Na lavičke Jordánska asistuje belgickému trénerovi Vitalovi Borkelmansovi bývalý slovenský futbalový brankár Alexander Vencel ml. Chalanom z Jordánska sa podarilo hneď v prvý deň prekvapiť jedného z favoritov a obhajcu z Austrálie a dokázali ich poraziť 0:1.
Začiatkom februára sa dozvieme, kto dvihne nad hlavu pohár a kto sa zúčastní najbližšieho pohára konfederácií. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú futbalisti Južnej Kórey. Žilinskí chlapci (trochu vtip) však vyhrali Ázijské hry a výber do 23 rokov sa tak vyhol povinnej vojenskej službe. Kto vie, či im nebude v tomto prípade chýbať motivácia.
