Sledujte nás

Futbal

Náš hold Petrovi Čechovi

Petr Čech sa rozhodol, že táto sezóna je jeho posledná. Takto vidia veľkého gentlemana naši redaktori.

Peťo

Niekto si ho pamätá z Chelsea, niekto až teraz z Arsenalu, všetci si ho pamätáme ako tankistu v bráne za Lamančským prielivom. U mňa najviac zarezonoval rok 2004, kedy bol súčasťou azda najsilnejšej generácie českého futbalu vôbec. Bol súčasťou mužstva, ktoré v tom roku na kontinentálnom šampionáte siahalo na zlato a on bol neodmysliteľnou súčasťou zostavy, ako by bratia Česi povedali „nepruchozí zeď“.

Avšak vtedy im to nebolo súdené, pretože grécki bohovia chceli na futbalovom európskom Olympe vidieť svojich. Veľký skromňák na pohľad, ktorý sa nikdy neprezentoval veľkohubými vyhláseniami ani kadejakými škandálmi a preto bol, je a bude považovaný za jedného z najväčších profesionálov. Diki, Petře, snáď by sa vo futbalovej obci našlo viac tebe podobných.

Timo

Petr Čech, meno, ktoré začalo písať jeden z najväčších príbehov futbalu ešte pred mnohými rokmi. Legenda nielen londýnskeho futbalu sa rozhodla zavesiť rukavice s kopačkami na hřebík po dlhej ceste, ktorá so sebou prinášala úskalia, strasti ale aj nespočetné radosti. Majster fairplay, líder na aj mimo ihriska a najmä meno, ktoré sa za 20 rokov profesionálej kariéry zmenilo na pojem. Obrana vyhráva tituly, útok zápasy a Péťa Čech všetko, konkrétne 29 kolektívnych i individuálnych ozdôb do vitríny. Petře, thank you very mač!

Samo

Nikdy som nefandil Chelsea ani Arsenalu, na Ostrovoch mám iného favorita. V ich zostave sa však vždy našiel niekto, kto mi bol sympatický a uznával som ho. Vo svete futbalu nebol známy kvôli svojim selfíčkam na Instagrame, kadejakým aféram či svojim vyjadreniam. Zdobila ho skromnosť. S typickou čiapkou na hlave premenil každú bránu, v ktorej stál, na nedobytnú pevnosť. A práve preto mu patrí moje uznanie. Peter, si legenda, ktorú každý šport tak veľmi potrebuje. Ďakujem! 

Stew

Ak by sa udeľovali prvenstvá v rebríčku Nenápadné hviezdy, Petr ide u mňa jednoznačne na medailu. Zápas, kedy mu Huntovo koleno takmer odstrelilo hlavu som pozeral naživo v telke a v kresle ma doslova zmrazilo. Fraktúra lebky, strata pamäti, v nemocnici dve kovové doštičky do hlavy, manželkin plač. Láska k futbalu zvíťazila a Petr sa veľkolepo vrátil do sveta, čo miluje. Vzor. Športová perla. Legenda.

Viac v Futbal