feb 27, 3 mesiace ago

Za chyby sa platí

http://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2019/02/za-chyby-sa-plati.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2019/02/za-chyby-sa-plati.jpghttp://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2019/02/za-chyby-sa-plati.jpgZa chyby sa platí

Poznáš ten pocit, keď si kúpiš nejakú novú vec a tešíš sa z nej ako malé decko. Máš nové lyžiarky, pumpuješ eufóriu, nadšenie, a cítiš odhodlanie zdolať Gerlach čo i v kraťasoch. Občas však prídu situácie, s ktorými nerátaš. Ani v tých najhorších snoch.

Píše sa 27. január 2019, telefonuje mi kamarát, či ideme lyžovať. Ako vždy nabudený, nemôžem povedať nie. V aute sme traja a rozhodujeme sa, ktorý poľský svah „dáme dole“. Dvoch nás to ťahá na Slotwiny, rozhodnutie tretieho, že to strihneme radšej na Krynicu – lebo to tam bude top ako minule – nakoniec ale vyhráva.

Pol hodiny hľadáme miesto na parkovanie, ďalšiu polhodinu stojíme v rade na lístok. Priznám sa, od rána nie som vo svojej koži, a po tomto „prestoji“  by som sa už teraz najradšej videl doma. Po hodinovej trápenke konečne sedíme na lanovke. Na vrchole kopca panuje hmla a ofukuje ju severák jak v ruskom horore. Nové lyžiarky navyše nepríjemne tlačia a po prvej jazde vravím chalanom, že je to tu samý bubon a v ťažkom firne sa mi ozaj nelyžuje dobre.

Druhá jazda. Už na lanovke viem, že to balím, minimálne na krátku pauzu. Lyžiarky Flex 120 už doslova plačú. V polovici kopca zastavujem a vravím, nevládzem, bolia ma nohy a cítim sa slabý. Okay, dohodnuté, počkáme sa dole. Som už takmer na konci zjazdovky, za spomalenej jazdy sa obzerám, kde sú borci. Chyba. Kým sa stihnem otočiť, predo mnou stojí obrovitý bubon aj s nechcenými bonusmi. Skúšam vyrovnávať, vypína mi ale pravá lyža, ľavá bodne špičku do snehu. Počujem obrovské zaprašťanie, padám na zem. Pulz mi bije v krku a potom už úplne všade.

V mihu času sú pri mne kamoši, ktorí všetko videli, taktiež nejakí Poliaci privolávajúci pomoc. Ležím na svahu, v nohe evidentne zväčšujúcej objem cítim teplo. Pri otázke či dáme dole lyžiarku verím, že to nebude otvorená zlomenina. Záchranná služba, povoľujú mi viazanie, dostávam provizórnu dlahu z pásu hliníka, nohu mi balia do potravinovej fólie. Sanitka. Otázka poľskej polície, či ma niekto nezrazil. Prehadzujú ma na nosidlá a zvážajú k sanitke. Pri najmenšom pohybe cítim, ako kosti v zlomenom predkolení zlovestne skackajú vedľa seba.

Nemocnica v Krynici je asi len dva kilometre od svahu. Infúzia. Prichádza to, čo viem ako prvý, že ma čaká. Vyzuť lyžiarku. Traja chlapi mi držia zlomenú nohu, dvaja vyťahujú Flex 120. Prosím o nejaký kus dreva, nech mám do čoho zahryznúť – bolesť neviem prirovnať k ničomu, čo som dosiaľ zažil. RTG. Ihlica i píšťala sú trieštivo včudu. Doktor velí operovať a ja to vidím na zbohom šport. Prevoz do Bardejova je najskôr nereálny, operácia v Poľsku bude po predložení zdravotného preukazu navyše vraj celá zdarma. Lekár ma profesionálne ukľudňuje, raz tu mali za jeden deň cez 200 úrazov na lyžiach a všetko zvládli. Som pripravený na všetko.

Nuž… Často sme v našich životoch tak odhodlaní, premotivovaní, či nabudení dosiahnuť svoj cieľ, že prestávame naplno vnímať svoje okolie. Vnímať to, že človek je zraniteľný a neraz stačí veľmi málo, aby z toho bolo dosť veľa. Ani ja som tomu neveril, až do chvíle, kým sa stalo toto. Tá pomyselná sekunda v živote, kedy príde rana a báác – a si odkázaný na pomoc druhých. Urobil som chybu. Bol som nepozorný, nesústredený na jazdu, navyše unavený a so svalovkou. Poznáte ten pocit, keď ti niečo vraví „nechoď tam“, „toto by si robiť nemal“…?

Vážme si každý deň, minútu i sekundu, keď môžeme stáť na vlastných, nesťažujme sa, že máme na tanieri studenú polievku a kamarát nás nechal čakať. Lekcie života prichádzajú vždy v pravú chvíľu a takmer vždy posúvajú ďalej.

A propos. Z nemocnice v Krynici som bol unesený. Prístupom personálu, vybavenosťou, čistotou. Jedlom, čo mi nepripravia ani na fajnovom meníčku doma u Findera. Tí Poliaci nás predbehli aj v tomto.

Neviem sa dočkať, kedy sa dám znova dokopy. Držte mi palce, kamaraci…

Autor: Peter Valkučák, upravil BROsport

Stew Bee

Blogger vo BROsport.sk
S diagnózou akútnej neschopnosti vidieť veci jednoducho budete ťažko písať vždy to, čo, a hlavne ako by chcel pospolitý ľud čítať, keď ale dáte dokopy odviazané podvedomie, excesívnu metaforu a bizarnú iróniu, doktor vám na to poľahky vystaví papier. BROsport je každopádne pecka. Megapecka.
Stew Bee

Najnovšie články od Stew Bee (zobraziť všetky)

Stew Bee

Stew Bee

S diagnózou akútnej neschopnosti vidieť veci jednoducho budete ťažko písať vždy to, čo, a hlavne ako by chcel pospolitý ľud čítať, keď ale dáte dokopy odviazané podvedomie, excesívnu metaforu a bizarnú iróniu, doktor vám na to poľahky vystaví papier. BROsport je každopádne pecka. Megapecka.

Zdieľať "Za chyby sa platí" cez

More in Ostatné športy
17:12, 1 mesiac ago

Ako sa postavíš k cukrovke, tak sa cukrovka postaví k tebe

Dovoľte mi, aby som vás zoznámila s Martinou. Má dvadsaťtri rokov a starí známi ju zvyknú oslovovať Tina. Druhé meno jej „sedí“ tak, až máte pocit, že ho v pôrodnici iste napísali na poznávací štítok. Pristane jej takisto ako životný štýl, ktorý ju d…

Read   Comments are off
19:57, 1 mesiac ago

Marcel Merčiak hodnotí včerajšieho OTA

Vstup Jasminy Alagič bol nepochopiteľný ako účinkovanie Mourinha na Old Trafford; ďakovná reč Juraja Jakubiska sa takmer premenila na celovečerný film, ktorý si však tento velikán magického realizmu zaslúži; Muhammadom Alim večera bol Mišo Hudák, bol…

Read   Comments are off
18:12, 1 mesiac ago

Tak som si predsavzala

Môj rok 2019 začal s myšlienkou určiť si nejaké predsavzatie, ktoré by som mala tento rok splniť.  Vzhľadom na to, že sa behu venujem približne 18 mesiacov, zdolať polmaratón bola tá najideálnejšia voľba. Samozrejme, že to bolo aj o skúške samej seba…

Read   Comments are off