Pred časom som sa stretla s veľmi zaujímavou radou – ak chcete žiť zdravo, mali by ste sa vyhýbať bielym potravinám. Tak som si pre vás pripravila miniseriál o spomínaných „potravinových zabijakoch.“ Začneme jedinou tekutinou na zozname, mliekom.
Máme vôbec piť mlieko? Jedna zábavná historka (ehm, skôr tragikomická než zábavná) z doby bývalého režimu hovorí, že vhodnosť či nevhodnosť potravín ovplyvňovala ich momentálna dostupnosť na trhu. V západných krajinách záležalo na tom, kto si objednal výskum. Tie pre mliekarenské firmy vždy vyšli v prospech mlieka.
Dnes je aj u nás už „západný“ trend určovania vhodnosti potravín. A pokiaľ ide o mlieko, môžete sa stretnúť s niekoľkými protichodnými teóriami.
Ako dieťa som často počúvala, že mlieko zahlieňuje. Mamka mi ho síce dávala, no ak som bola chorá, bola presvedčená o tom, že ho nesmiem, lebo sa z neho ešte viac „zahlienim,“ (inak povedané, že budem mať ešte viac soplíkov). Túto mantru som opakovala celé roky, až kým na mňa jedna zdravotná sestra nevypleštila oči, že čo za somarinu to vlastne trepem. Uvedomila som si, že keď ležím v posteli s horúčkou, na mlieko aj tak nemám chuť, radšej si dám čaj. A popravde, ten mi určite viac pomôže. Bez ohľadu na to, či sa mlieko „môže“ alebo nie.
Posledné roky však sledujem celkom inú mliečnu debatu. Konkrétne, ide o súboj „pasterizákov“ proti „rawistom“ (alebo proste tým, čo majú mlieko najradšej surové). Pointa tejto debaty je asi v tom, že ak mlieko prevaríte (to je vlastne pointa pasterizácie a všetkých tých špeciálnych UHT ohrevov, čo čítate na etiketách), zmení sa jeho zloženie – a teda aj chuť. Pri homogenizovaní (čo je vlastne – sprosto povedané – poriadne silné pretrepanie) sa mení aj jeho štruktúra: uvedomili ste si, že „krabičkové“ mlieko sa proste „iba pokazí,“ zatiaľ čo neupravované po čase skysne a môžete z neho urobiť tvaroh?
Ono všetko to priemyselné spracovanie mlieka má svoje opodstatnenie – a malo ho najmä v minulosti, kedy bola celkovo dosť biedna hygiena. Pán Pasteur prišiel s geniálnym nápadom, v podstate obyčajným povarením, aby sa v mlieku zničili choroboplodné baktérie. Nepochybujem o tom, že tým zachránil milióny životov. Na druhej strane, v súčasnosti, kedy sú štandardy celkom iné… ja osobne beriem mlieko z neďalekej farmy a pijem ho surové. A rovnako surové ho pije aj moja dcérka, čo ešte ani do školy nechodí. A nič jej z neho nikdy nebolo.
Silným argumentom zástancom mlieka je vápnik v ňom. A tu sa dostávame k ďalšej kontroverzii. Áno, mlieko obsahuje vápnik. ALE – čo z neho máme my? Niektorí vedci tvrdia, že vápnik z mlieka je pre ľudský organizmus nepoužiteľný, lebo ho ani nedokážeme vstrebať. Faktom ostáva aj to, že ostatné cicavce – či už gazely na savane, vlci v lese alebo medvede na Sibíri – pijú mlieko len ako mláďatá. A pokiaľ viem, netrpia osteoporózou. Vápnik si dokážu získať aj z inej potravy. Pitie mlieka, a celkovo lepšia výživa spôsobila, že máme kosti dlhšie a sme teda vyšší ako boli naši predkovia. Neznamená však, že naše kosti sú silnejšie, skôr naopak. Už som dokonca počula aj teóriu, že za súčasnú (bezmála) epidémiu osteoporózy môže práve pitie mlieka v dospelosti.
Zástancovia paleo životného štýlu mlieko nepijú, lebo nie je „paleo.“ Poznám však aj množstvo špičkových trénerov, ktorí si ho doprajú denne. Nie však kvôli vápniku, no pre množstvo bielkovín. A tam, žarty bokom, tam mlieko naozaj nemôžeme považovať za zabijaka. Tam je to dar z nebies.
Poznám však ľudí, ktorí mlieko proste piť nemôžu. Mnoho ľudí ma problém s laktózou, mliečnym cukrom. V ich prípade – proste žiadna debata. Žiadne mlieko. Určite nie to originálne. Potravinársky priemysel už prišiel aj s riešením v podobe bezlaktózového mlieka. Takže – surové či prevarené, normálne či upravené, na zdravie!
