Sledujte nás

Ostatné športy

Druhá strana mince: Silovo-kondičná príprava v športe

Veľmi často počúvame, že príčinou prehry bolo to, že nás súper fyzicky prevýšil, bol rychlejší, či vyhral viac osobných súbojov. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo práve tieto faktory mnohokrát rozhodnú o osude zápasu? Bol to len „zlý deň“ alebo je problém niekde inde?

Silová príprava nie je to hlavné, prečo sa hráči naháňajú za loptou alebo pukom, ale ak silová príprava v tréningvom procese chýba, alebo nie je správne nastavená pre špecifický šport, ubližuje to samotnej výkonnosti hráča.

Sú zahraniční hráči lepší ako naši?

Dalo by sa povedať, že niektoré oblasti našej športovej sféry v posledných rokoch oproti ostatným krajinám zaostávajú. I keď väčšina hráčov trénuje tak často ako ich zahraniční kolegovia, rovnaké výsledky ešte stále nedosahujú. Niektorí ľudia radi tvrdia, že naši športovci sú jednoducho neschopní, nemajú talent a že im teplé miestečko zaručila iba manna dnešnej doby – peniaze. A že to potom tak aj vyzerá. Ja však s týmito častými názormi nesúhlasím. Na Slovensku máme veľa talentov. Mladých i starších, ktorí na sebe tvrdo pracujú, snažia sa a neodradí ich ani prehra či neustále negatívne názory samozvaných športových „odborníkov“. Bohužiaľ, mať talent niekedy úplne nestačí. Ten vám úspech  nezaručí.

Silovo-kondičný tréning

V čom teda robia naši športovci (hlavne tí spolupracujúci v tíme) chyby? Často sa pri tréningu zameriavajú iba na pár špecifických činností. Napríklad trénujú prihrávky, streľbu na bránu a atď., no jedna dôležitá časť im uniká – silovo kondičná príprava.

I keď už dokonca aj družstvá v nižších ligách mávajú dvojfázové tréningy niekoľkokrát týždenne, hlavní tréneri väčšinou nedbajú na silovo-kondičnú zložku. A to je chyba. Silovo-kondičný tréning a rozvíjanie špecifických schopností by mali tvoriť jeden celok. Ak hráč nemá dostatok času na vyhodnotenie situácie, nedokáže udržať tempo so svojím protihráčom a následne prehráva súboje, jeho sebavedomie, samozrejme, klesá.

A keď klesne sebavedomie čo i len jedného jednotlivca, ovplyvní to celé družstvo. Aj keď sú futbal, hokej, volejbal atď. kolektívne športy, netreba zabúdať na to, že družstvo bude fungovať len vtedy, keď bude silný každý jeden jeho článok – každý jeden hráč. V mojich očiach je každý športovec najav atlétom a až potom napríklad futbalistom. Preto by mu nemali chýbať všeobecné schopnosti ako sila, rýchlosť, obratnosť a vytrvalosť. Tie potom spoločne so špecifickými dopomôžu k dosiahnutiu čo najlepšieho výkonu. Pretože nestačí byť len technicky zdatný. Niekedy jednoducho potrebuješ toho súpera predbehnúť a keď sa ti to nepodarí, automaticky strácaš šancu ukázať svoje technické zdatnosti.

Sila je základ

V čom sa teda líšia hráči svetovej úrovne a tí priemerní? V sile. Sila je základ. Pomocou nej dokážeme rozvíjať ďalšie a ďalšie schopnosti. Aj našu rýchlosť či výbušnosť určuje z veľkej časti práve ona. Silový rozdiel medzi vrcholovými športovcami a tými priemernými môžeme veľmi dobre vidieť na meraniach vertikálneho výskoku (potrebná čo najlepšia všeobecná sila). Excelentní, ktorým sa podarilo dosiahnuť viac ako 70 cm, sa venujú vrcholovému športu. Priemerní dosiahli 40-55 cm a môžeme k nim zaradiť tak trochu aj hráčov zo slovenských klubov tej najvyššej úrovne.

Každý, kto sa chce v športe presadiť, samozrejme, musí mať všeobecné predpoklady, no netreba zaspať na vavrínoch a nezabudnúť ich ďalej rozvíjať, najlepšie individuálnym silovým tréningom. Trénovať „len“ svalstvo klasickou kulturistickou formou na strojoch však nie je príliš efektívne. Takýto tréning by nemal vplyv na výkonnosť a dovolím si tvrdiť, že by športovca ešte viac spomalil. Viditeľný prínos pri výkone by bol teda minimálny. V silovej príprave je potrebné trénovať a zamerať sa aj na presnosť a správne vykonávanie konkrétnych pohybov, nielen na budovanie svalovej hmoty. V zahraničí je silovo-kondičný tréning značne rozvinutý a je súčasťou prípravy každého športovca. Jako príklad môžeme uviesť hráča NHL, Jacka Eichela. Tento hráč robil vo svojich 16 rokoch premiestnenia (cvik na rozvoj výbušnej sily) s váhou 130 kg. U nás by sa takýto príklad hľadal asi ťažko. Niektorí naši mladí začínajúci športovci majú problém správne urobiť dokonca aj jeden zo základných cvikov – obyčajný drep. Samozrejme, česť výnimkám.

Tak a ako by som to na záver jednoducho a zrozumiteľne zhrnul? Naozaj nestačí „len“ hrať hokej, futbal či vykonávať nejaký iný druh športu. Ak zo seba chceme vyťažiť maximum a dosahovať tie najlepšie výsledky, musíme pracovať aj na svojej všeobecnej sile. Tá je skutočne jedným zo základných pilierov pri budovaní úspechu.

Autor: Michal Pangrac

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Ostatné športy