„Odmalička ma to ťahalo k futbalu. Rodičia ma prihlásili na futbal keď som mal osem rokov. Najradšej som ho hral s kamarátmi na sídlisku. Z tréningu som utekal rovno na ulicu zahrať si. Lanáril som aj svojho bratranca Roberta Pillara, ktorý momentálne pôsobí v 1.maďarskej lige Mezzokeves, aby so mnou „utiekol z tréningu“ na sídlisko. Nepomyslel som si, že ešte budem hrať profesionálne futbal. Bol to môj koníček popri práci, a tým sa mi teraz sen z detstva trošku splnil…“
Dámy a páni, spovedáme dynamické útočné tykadlo bardejovského futbalového Partizána, Róberta Stachuru.
Čo by si robil, keby neexistoval futbal?
Možno by som sa venoval inému športu alebo pracoval manuálne.
Čo pokladáš vo futbale a tréningu za najviac?
Keď sa mi začne dariť a viem, že všetko na čom pracujem nevychádza nazmar. Najviac na tréningoch ma baví ,,Bago“.
Najpozoruhodnejší moment kariéry?
Keď som sa dostal zo 4. ligy do druhej, za čo vďačím aj p. Gabimu Bockovi.
Dosiahol futbal svoje limity alebo pôjde ešte kvalitatívne hore?
Ja dúfam, že pôjde hore.
Ktorý šport by si nikdy nerobil a prečo?
Vodné pólo. Nič ma na tom športe nefascinuje…
Akú muziku počúvaš v aute?
Ja mám rád skoro všetky žánre hudby. Najradšej mám hity, ktoré fičia v rádiách ale aj hitovky od Elánu až po ľudovky.
Ďakujeme za rozhovor, Róbert …
