Sledujte nás

Timove postrehy

Postrehy (nielen) zo športového života, vol. 1

Nekonečná fantázia a chuť tvoriť v spojení s istým druhom myšlienkových pochodov donútia človeka len k dvom veciam – kandidovať do slovenského parlamentu alebo písať blog na BROsport. Preto vás vítam pri postrehoch number 1, drahý kolektív.

Dychberúca príroda, pomerne ticho, kvapky dažďa, čerstvý vietor, žiaden internet a čas na niekoľko rôznych aktivít – áno, znova som cestoval na futbal vlakom. Až na fakt, že sme meškali a ešte sme sa vlastne ani nepohli a od začiatku cesty mi nik neskontroloval lístok, lebo vlakvedúca vyzerá sťaby som jej zjedol raňajky, to išlo vskutku dobrô.

Pani vedľa mňa (vekovo medzi 60 a 130, nwm presne) striedala modlitebnú knižku s tutorialom varenia dovedna mnou nezisteného pokrmu po telefóne, verte, oplatilo sa dať dole slúchadlo. Popravde, aj tieto veci sú mi po chuti viac ako titulka vedľa položených novín: ŠOK! Herec Deák (36) v dlžobách! Kokos, nebarz. Rýchlikom Liptov som sa rútil priamo do slovenského Ríma, kde match proti Jordánsku dokazoval, že aj už aj Blízky východ bude konečne vedieť, že existuje aj Slovinsko resp. Československo. Dobrovoľníctvo pri Slovenskom futbalovom zväze ma síce stojí hodiny vo vlaku a detto nejakú korunku, no dáva mi mnohonásobne viac. I keď sa 95% hneď ako prvé opýta: „Aha, ehm…, a to koľko za to dostávaš?“, vedzte, že viac, než si viete predstaviť – skúsenosti, rady a zážitky, ktorých hodnota nie je finančná, no o to výraznejšia.

Držal som si palce, aby sme došli načas (haha) a aby ten futbal stál v konečnom dôsledku aspoň za našu výhru. Na zápase cca 3500 priaznivcov vytváralo pri uspávajúcej hre Slovenska v prvom polčase domnienku, že sa hrá pred prázdnymi tribúnami. 5:1 proti súperovi, čo neviem ani jedno meno vysloviť, môže súc. V závere prvých postrehov chcem len dodať, aby ste sa nebáli robiť veci zadarmo (selektujme občania), ono sa to vráti.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Timove postrehy