Sledujte nás

F1

Predstavenie okruhov: Veľká cena Mexika

Veľká cena Mexika sa môže posledné štyri roky pýšiť prívlastkom najlepšia v sezóne. Poďme sa detailne pozrieť na trať, ktorú jazdci absolvujú.

Veľká cena Mexika

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Veľká cena Mexika sa môže posledné štyri roky pýšiť prívlastkom najlepšia v sezóne. Sčasti za to môže špecifický okruh, ale pri treťom návrate do kalendára F1 jeho tvorcovia možno ani netušili, ako dobre spravili, keď pretekom vrátili pôvodný októbrový termín v období osláv Dia de los Muertos, teda sviatku zosnulých.

Predstavenie Veľká cena Mexika

Možno si teraz ťukáte na čelo a zdá sa vám to až príliš morbídne. Hispánske národy však túto udalosť ponímajú úplne opačne, ako sme zvyknutí my tu v strednej Európe. Mexičania sa dokážu baviť a v tomto smere im stíhajú možno len Brazílčania. Každý rok vytvorí počas víkendu necelých 335 tisíc domácich fanúšikov fantastickú atmosféru plnú masiek na tribúnach, aj mimo okruhu. Ich nadšenie akoby nemalo konca kraja. 

História mexického okruhu siaha až do konca 50. rokov minulého storočia. Stojí za ním otec jazdcov, po ktorých je v súčasnosti areál pomenovaný. Pedro Natalio Rodríguez, ktorý bol poradcom vtedajšieho mexického prezidenta, v roku 1958 navrhol, aby sa vnútorná cestná sieť vo vtedy pomerne zanedbanom parku Magdalena Mixhuca na juhovýchode hlavného mesta použila na vytvorenie automobilovej pretekárskej dráhy, ktorá umožní mexickým automobilovým hviezdam súťažiť pred medzinárodným publikom. Prezident ochotne súhlasil a postaviť ho dostal za úlohu člen mestskej vlády, inžinier Gilberto Valenzuela. Ten navštívil rôzne vtedajšie okruhy po celom svete, aby nabral inšpiráciu pri jeho návrhu. Napokon aj s pomocou rodiny Rodríguezovcov vznikla pretekárska dráha svetových parametrov. Pôvodná trať využívala nepravidelný tvar parku. Merala presne 5 kilometrov, pričom celý komplex ponúkal množstvo ďalších variácií, vrátane jednomíľového oválu, na ktorom sa ale jazdilo proti smeru hodinových ručičiek. Hlavná rovinka s dĺžkou mierne presahujúcou 1 kilometer, patrila v dobe svojho vzniku medzi najdlhšie na svete. Vďaka klopenej zákrute oválu známej pod menom La Peraltada, ktorá jej predchádzala, jazdci na jej konci dosahovali obrovské rýchlosti. Za ňou bola pravotočivá zákruta Spiral, ktorej zvláštnosťou bol zmenšujúci sa polomer. Nasledujúca rovinka bola zakončená ľavo-pravým esíčkom Ese del Lago, za ktorým po ďalšej kratšej rovinke nasledovala vlásenka  La Rodeo, ktorú jazdci prirovnávali k  najpomalšej monackej zákrute Fairmont Hairpin. Trať tu síce bola deväť metrov široká, ale mimo jazdeckú stopu aj veľmi špinavá, takže sa tu len veľmi ťažko predbiehalo. Z nej sa jazdci dostali do rýchlej kombinácie piatich na seba nadväzujúcich ľavo-pravých zákrut Los Eses, ktoré dodnes dávajú vyniknúť technickým jazdcom. Každá sama o sebe nie je nijako zvlášť zložitá, ale ich prejazd vyžaduje veľmi dobré vyváženie auta a absolútnu presnosť zo strany jazdca. Rovinka, ktorá je za nimi už autá priviedla do záverečnej La Peraltady.

Stavba bola dokončená v roku 1959 a 20. decembra v rámci prvých pretekov 500 míľ Mexico City sa uskutočnilo jej slávnostné otvorenie. Na radosť domácich fanúšikov bolo pódium kompletne mexické, keď bratov Rodríguezovcov na stupňoch víťazov rozdelil Fangiov súputník Moisés Solana. Neskôr boli v parku postavené futbalové ihriská, tenisové kurty a aj bejzbalový štadión. Bol tak položený základ športového areálu Magdalena Mixhuca Sports City.Postupne v ňom pribúdali ďalšie športoviská, ktoré boli neskôr využité pri Olympiáde v roku 1968. Trať v Mexico City je tak jednou z ďalších, ktorá je spojená s hrami pod piatimi kruhmi.

Ešte pred olympijskými hrami sa v októbri 1962 na novom okruhu uskutočnili prvé preteky za účasti monopostov formuly 1 s najlepšími jazdcami svojej doby. A to napriek tomu, že sa nejednalo o súčasť majstrovského šampionátu. Hneď prvé podujatie bolo poznačené smrťou mladej mexickej hviezdy Ricarda Rodrígueza, jazdiacej v tom čase za Ferrari. To sa ale za oceán nechystalo a tak miestny hrdina podpísal zmluvu Robom Walkerom, aby mohol jazdiť s jeho súkromným Lotusom 24. Na veľké zdesenie prizerajúcich sa divákov však počas tréningov zlyhalo pravé zadné zavesenie Lotusu v jednej z najrýchlejších zákrut La Peraltada. Nasledoval náraz do bariéry po ktorom bol dvadsaťročný Ricardo na mieste mŕtvy. Ako prejav úcty nariadil prezident Mateos, aby bol okruh premenovaný na Autódromo Ricardo Rodríguez.

Napriek tragédii sa tu formula 1 vrátila aj o rok, už ako súčasť majstrovského šampionátu. Až do roku 1970 tieto preteky vždy v októbri uzatvárali sezónu. Diváci tak niekoľko krát mohli vidieť korunováciu nového majstra sveta. Keď sem zavítali najlepší jazdci v roku 1970, o majstrovi sveta už bolo rozhodnuté. Na okruh si napriek tomu len v deň pretekov našlo cestu viac ako dvesto tisíc fanúšikov, ktorí prišli podporiť novú mexickú hviezdu, Ricardovho brata, Pedra Rodrígueza. Tento dav nebolo nemožné udržať za bariérami a napriek výzvam Jackieho Stewarta a Pedra Rodrígueza, sa niektorí dostali aj na samotný okruh, aby sledovali preteky postávajúc na okraji asfaltu. Deti prebiehali cez trať a tímy chceli, aby boli preteky odložené, kým sa situácia nestabilizuje. Organizátori sa však vyhrážali, že pokiaľ sa veľká cena neuskutoční, armáda tímom okrem áut zabaví aj celé vybavenie. Preteky napokon pokračovali s niekoľkohodinovým oneskorením a všetko akoby zázrakom až na drobné incidenty (pri jednom z nich Jackie Stewart vo veľkej rýchlosti trafil zatúlaného psa a poškodil si tlmiče) napokon dopadlo dobre. Avšak hneď ako tímy opustili krajinu, FIA oznámila zákaz organizovania akýchkoľvek medzinárodných automobilových pretekov v Mexiku. To malo za následok vypadnutie miestnej veľkej ceny z kalendára formuly 1 na dlhých šestnásť rokov.

Veľká cena sa tak do krajiny opereného hada vrátila až v sezóne 1986. Okruh, ktorý už v roku 1972 na príkaz vtedajšieho prezidenta Luisa Echeverríu pomenovali po oboch bratoch Rodríguezovcoch (Pedro zahynul pri pretekoch športových áut na Norrisringu v roku 1971), bol z pôvodnej dĺžky skrátený na 4,421 kilometrov. Prvá pravotočivá zákruta Spiral bola zmenená na esíčko nazvané po Moisésovi Solanovi, pretože pôvodné riešenie bolo až príliš blízko oplotenia a chýbala tu výbehová zóna. Mierne upravená bola aj sekcia Ese del Lago a v rámci bezečnostných opatrení zmizla aj vlásenka El Rodeo na južnom konci okruhu, čo na druhej strane umožnilo výstavbu nových tribún. Pribudli aj nové budovy boxov a ďalšie výjazdové zóny. Trať bola kompletne lemovaná dvoma radami plotov, medzi ktorými hliadkovali ozbrojení vojaci so psami. Preteky boli úspešné a usporiadatelia získali cenu za najlepšie organizovanú veľkú cenu.

V nasledujúcom roku sa Veľká cena Mexika presunula v kalendári do júnových termínov. Trať začala doplácať na to, že rovnako ako celé hlavné mesto Mexika, je postavená na vysušených močariskách a podložie sa tu neustále posúva. Jej povrch tak ostal zvlnený a hrboľatý. Formula 1 sa tu zastavila aj v ďalších šiestich sezónach, z ktorých si po dve víťazstvá odniesli Alain Prost a Nigel Mansell a Ayrton Senna tu dvakrát ťažko havaroval. V roku 1992 sa preteky uskutočnili už na konci marca a jazdci sa čoraz hlasnejšie začali sťažovať na stále viac zvlnený povrch okruhu. K tomu sa pridali aj finančné ťažkosti štátnej ropnej spoločnosti Pemex, ktorá sponzorovala veľkú cenu, a tak sa Mexiko, ktoré malo problémy aj s čoraz častejším smogom a rozrastajúcou sa populáciou mesta, s pretekmi formuly 1 na dlhých 23 rokov rozlúčilo. Napriek tomu sa tu jazdili preteky iných súťaží (z tých najznámejších môžeme vymenovať A1 GP, Champ Car a NASCAR). Ako bolo už spomínané, okruh, ktorý je pôdorysne podobný s Monzou, má rovnako ako talianska trať tiež svoj ovál a na rozdiel od toho európskeho sa používa dodnes.

Potom, ako sa vo formule 1  objavil ďalší Mexičan Sergio Perez, ohlásil v auguste 2011 jeden z najbohatších mužov sveta, taktiež Mexičan Carlos Slim, svoje plány prinavrátiť preteky na slávny okruh. Mexiko malo už v roku 2013 nahradiť preteky vo Valencii. Jeho sen sa aj s podporou miestnej vlády stal skutočnosťou až o dva roky neskôr. Okruh totiž musel byť upravený tak, aby vyhovoval súčasným štandardom formuly 1. Zmeny dostal na starosť starý známy Hermann Tilke. Žiaľ, za obeť padla obávaná posledná zákruta La Peraltada, pri ktorej nemohli byť kvôli hustej zástavbe mexického hlavného mesta vybudované dostatočné výbehové zóny. Okruh tak po úpravách prišiel o ďalších 170 metrov. Cieľová rovinka bola predĺžená, boli postavené nové tribúny a boxy, vďaka čomu mohla byť rozšírená boxová ulička. Od štartovej čiary až po prvú zákrutu je to v súčasnosti viac ako 800 metrov a tak jazdci, ktorí dobre odštartujú, tu môžu získať k dobru hneď niekoľko pozícií. Esíčko Ese del Lago je teraz pomalšie, pretože má ostrejšie zákruty. Nasledujúca sekcia bola zredukovaná na tri zákruty, v ktorých dnes jazdci vôbec nepoužívajú brzdy. Za nimi po krátkej rovinke nasledujú upravené esíčka Los Eses. Pred nájazdom na La Peraltada jazdci odbočia vpravo medzi tribúny na bejzbalový štadión Foro Sol, ktorý v tomto mieste vyrástol v roku 1993. Nachádza sa tu séria troch pomalých zákrut a usporiadatelia hneď pri premiére museli kvôli zvýšenému záujmu o vstupenky narýchlo na štadióne inštalovať nové tribúny. V súčasnosti sa tu zmestí rovných 50 tisíc divákov a zvláštnosťou oproti iným okruhom je to, že vyhlasovanie víťazov prebieha na Foro Sol a nie ako tradične nad boxovou uličkou.

Samotný okruh v hlavnom meste Mexika sa nachádza v najvyššej nadmorskej výške spomedzi všetkých ostatných. V tomto smere mu ako tak dokáže konkurovať len juhoafrické Kyalami, ktoré však leží o celých 785 metrov nižšie. Napriek tomu je trať pomerne plochá a prevýšenie medzi najvyšším bodom pred šiestou zákrutou a najnižším na začiatku cieľovej rovinky tu dosahuje len 2,8 metra. Aby ste si lepšie dokázali predstaviť, ako vysoko je trať postavená, je to, akoby sa formule preháňali vo Vysokých Tatrách. Ale nie okolo Štrbského plesa. Mexico City sa nachádza na úrovni najvyšších tatranských vrcholkov. S tým sú spojené aj určité problémy, ktoré si bežný návštevník najmenších veľhôr ani neuvedomí. Vysoká nadmorská výška totiž ovplyvňuje spôsob, akým sa tímy pripravujú na preteky v najväčšej stredoamerickej krajine. Hodnoty degradácie pneumatík sú na mexickom okruhu jednými z najnižších. Navyše v riedkom vzduchu je treba rátať s tým, že chladenie nefunguje tak, ako na ostatných okruhoch, čo sa ešte násobí pri jazde za druhým monopostom. Účinnosť chladenia znižuje aj vysoká vlhkosť vzduchu. Podobné je to aj s brzdami, kde je problém s vysokou teplotou diskov a strmeňov. To je zároveň hlavnou príčinou, prečo sa tu ťažko predbieha. Dostať sa na dlhšiu dobu za súpera je pri súčasnej technike ešte ťažšie, ako na iných okruhoch. Dôvodom je aj to, že v redšom vzduchu aerodynamika nefunguje tak, ako obvykle. Okrem toho, že inžinieri musia riešiť rébus v podobe zväčšenia chladiacich otvorov na úkor aerodynamickej účinnosti, jazdia tu monoposty s krídlami nastavenými na maximálny prítlak, ako napríklad v Maďarsku a Singapure. Reálne sa im však dostáva len toľko prítlaku ako v Monze, kde sa jazdí s minimálnym sklonom krídel. Redší vzduch má vplyv aj na systém DRS, ktorý tak isto neprináša také výhody, ako inde. Aby toho nebolo málo, aj motory majú nižší výkon ako obvykle. Zabrať dostane hlavne turbo, ktoré musí zniesť vyššie otáčky a v pomalých zákrutách jenamáhaný zase motorgenerátor kinetickej energie(MGU-K).Počas pretekov sú zase extrémne požiadavky kladené na samotný spaľovací motor, keď monoposty na konci cieľovej rovinky po pätnástich sekundách s plynovým pedálom na podlahe dosahujú rýchlosti väčšie ako 360 km/h. Toto všetko sú hlavné dôvody, prečo sa tu tímy, napriek jednej z najkratších boxových uličiek v kalendári, zameriavajú na jednozastávkové preteky. Svoju návštevu boxov si ale musia starostlivo naplánovať, aby kvôli problémom s predbiehaním, neuviazli v premávke. Ale netrpia len autá. Trať v nadmorskej výške 2 229 metrov sa nachádza v uzavretom údolí, kde žije viac ako 20 miliónov ľudí a personál tímov tu trápi silné znečistenie ovzdušia.

Nad mexickou veľkou cenou dlho visel otáznik, pretože vláda a ani novozvolená starostka mesta, ktoré okruh vlastní, odmietali naďalej finančne podporovať tunajšie preteky. Napokon sa však potrebné peniaze našli formula 1 sa na svoju najnavštevovanejšiu destináciu bude vracať minimálne do roku 2022.

Mapa trate

Mapa okruhu Veľká cena Mexika
Autor: FIA

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v F1