Sledujte nás

Futbal

Kvalifikácia bola ako naháňanie vlastného chvosta (Sokolský špeciál)

Dnes stručne o tom, prečo hra Slovenska za posledné obdobie pripomínala honbu za vlastným chvostom.

Kvalifikácia bola ako naháňanie vlastného chvosta (Sokolský špeciál)

Slováci to nedokázali, čaká nás baráž cez extrémne náročných súperov a… ach, škoda reči. Poďme si teda vysvetliť, prečo hra Slovenska za posledné obdobie pripomínala honbu za vlastným chvostom. Pozdravujem skoro adventný kolektív. 

Osem zápasov, pomerne nároční súperi, mladý káder, zlé počasie, dlhšie moratórium – nech už skupinový neúspech slovenských Sokolov chcete hodiť na čokoľvek, je to blud. Na svete je mnoho kvalitných reprezentácií, ktoré pracujú práve na princípe spájania mladých talentov so skúsenými borcami, na čom sme postup zo skupiny mohli postaviť pokojne aj my. Pavel Hapal sa stal jedným z mojich fav ešte v dobe, kedy viedol našu dvacať1tku na ME v Poľsku, no teraz nech sa nehnevá, ale dělá nám mírnou ostudu! Ja viem, nikdy som netrénoval (na FIFE xy sezón, nah) a nevidím mu do toho, ale ak raz polovica tímu hrá buď v xixi lige alebo nehrá vôbec, čo potom robia nonstop v základnej zostave reprezentácie?! 

Dávid Hancko, Denis Vavro, Peťo Pekarík či Robo Mak sú zaručene hráči, ktorí dali respektíve ešte dajú nášmu tímu veľa, no momentálne je to z ich strany horšie jak Harabin na bilboardoch. A za ďalšie, lavičku v repre ohrievajú strely ako Matúš Bero, Šulo Haraslín, Maťo Valjent, Paťo Hrošovský či Janko Greguš. Och až mi tlak vyskočil. Suma sumárum, v repre hrajú tí, ktorí v kluboch sedia a v kluboch hrajú tí, ktorí v repre sedia – a potom, že si Slovensko mýlia so Slovinskom, čisté kocúrkovo moji milí. 

Proti Maďarom v oboch prípadoch za tri body, zápasy proti Walesu boli čistým odrazom našej mentality – ak nejde o všetko, nejde o nič, Azerbajdžan asi ani nerátam a Chorváti? Hej hej, veď sme mali šance ojooj a koľko, šak sme skoro vyhrali, až nato, že za dvojzápas sme schytali dokopy 7:1. Nie som zástanca názoru, že sme si postup nezaslúžili, zaslúži si ho každý, kto nazbiera bodä a skončí v najlepšej dvojke, bodka. Som ale priaznivcom idey, že sme na to v skupinovej fáze ešte neboli dozretí. A prečo ako honba za chvostom? Predstavte si hlavu psa ako našu repre a chvost ako postupovú miestenku zo skupiny – budeme za ňou behať raz miernejšie raz zbesilo a keď ju napokon chytíme, nebudeme vedieť, čo s ňou. 

Do marca ešte času dosť, trénera by som nemenil, káder maximálne tak obmenil /ďakujeme Hamšo/ a skúsil to priamočiaro na bránu, lebo rozohrávača a motora Stanka Lobotku máme v tíme len jedného. V marci Írsko a v lete verme, že všetko ostatné. 

A aby som nekončil tak smutne, tak viete, aký je rozdiel medzi revízorom v MHD a strážnikom cintorínu? Ani jedného nechcete vo veselom stave stretnúť na jeho pracovisku o polnoci. 🙂

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Futbal