Sledujte nás

Hokej

Veľké hokejové návraty

Veľké hokejové návraty

Po tom, čo som ukončil kariéru beznádejného talentu v doraste vtedy ešte HC46 Bardejov, som sa po 6-ich rokoch vďaka kolegom z práce vrátil k najrýchlejšej hre na svete. Pre tých, čo si myslia, že mám na mysli automaty „Pod orechom“, tak že k hokeju.

Draftovala ma Partička hrajúca na štadióne v Petržalke. Dal som dokopy výstroj a plný očakávania som vošiel do nového kolektívu s tým, aké to bude. Najkrajšie na tom celom je, že aj keď sa tam zíjdu ľudia rôznych vekových kategórií, kvalít aj vierovyznania (napolku som stále rusnak), oblečením prvého chrániča sa všetci mentálne vracajú do čias, keď mali 16 a v šatni sa riešili len srandy, podpichovačky a frajerky. Frajerky sa riešia stále, len tí ženatí rozprávajú tichšie. Čistý ventil.

Zo začiatku som mal obavu, ako sa etablujem v petržalskom tíme, keďže mužstvá z východu a západu sa nikdy veľmi nemali v láske. Keď sa ale naľavo odo mňa chlapci začali baviť o tom, že jak bavil Trebišov v sobotu v druhej lige, a napravo že to v Humennym už nič bo nesu peneži, začal som chápať, že nebudem jediný legionár.

Keďže mám dávno napozerané najlepšie akcie NHLky, mám aj jasnú predstavu o tom, kedy to zakončím jak McDavid – aj keď nakoniec asi úplne inak. 🙂

Pri prvom striedaní na ľade na ešte musím sám so sebou dohodnúť, čo budú robiť ruky a nohy, pri druhom sa už dostávam k puku a v treťom sa už pýtam brankára, ako za starých čias, kde to chce. Popradský dres legendárneho Petra Bondru mi pridáva minimálne 20% na overalle na plejstejšn. Sem tam mi síce niekto povie, že Bondra dakedy viacej vládal… hej, ale za ine peneži. Aby ste mali predstavu, o akej úrovni hokeja sa tu bavíme. Ovečkin v zápase vystrelí v priemere 12-krát a dá každú sezónu aspoň 50 gólov. Potom je tu stará bardejovská príhoda o tom, ako jeden kopol penaltu do kukurici. No, tak ja som niekde medzitým. Podľa toho jak mi sadne. 

Pointou toho celého sú však tie tri sekundy šťastia po góle, vydarenom blafáku alebo po kľučke v plnej rýchlosti po dvoch troch vybombovaných tempách. Tie tri sekundy euforickej radosti sú rovnaké v každom športe (hej, teraz už myslím aj automaty pod tým Orechom) a každej lige, bez ohľadu na jej úroveň.  

PS: Keď to bude čítať Craig Ramsey alebo Miro Sharky Šatan, ta možem utorky a štvartky večer.

Autor: Richard Bačo

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Hokej