Tejto téme som sa začala venovať, až keď sa táto diagnóza vyskytla v mojej osobnej zóne. Dovtedy som len zhruba vedela, že Alzheimer je ten Nemec, čo skrýva ľuďom veci. Ibaže zhoršovanie pamäte pri tejto diagnóze nie je ani zďaleka to najhoršie. Pretože prejavy tejto choroby sú, žiaľ, omnoho fatálnejšie. Alzheimerova choroba je diagnóza pre celú rodinu.
Je to deštruktívne ochorenie mozgu a patrí k najťažším formám stareckej demencie. Začína to nenápadne. Zabúdanie, ktoré odôvodňujeme vekom. Postihnutý človek si takto na začiatku ešte uvedomuje, že zabúda a snaží sa to zakryť, otočiť na žart. Neskôr však príde stav, kedy si to neuvedomuje, odmieta pripustiť omyl a začne sa u neho prejavovať agresivita, ktorá pre neho nikdy nebola typická a šokuje tým celú rodinu. Dezorientácia v čase aj priestore, zmätenosť, obviňovanie rodiny, že mu niekto niečo vzal, alebo že z neho rodina robí blázna. Neschopnosť rozpoznávať známych ľudí, miesta, náladovosť, problém vyjadriť sa. Delíria, nespavosť, nepokoj. Človek postupne vyhasína až nakoniec zabudne všetko, čo sa kedy naučil. Strašné. A zasiahne a ovplyvní to život všetkých členov rodiny.
Alzheimerova choroba sa vyliečiť nedá. Postihuje viac ženy ako mužov a je dedičná. Medikamentózne sa dá spomaliť progres a utlmiť prejavy. A rodina sa len bezmocne prizerá, ako Alzheimer ich blízkemu milovanému človeku kradne zdravý úsudok, zreteľné vnímanie a rozumové schopnosti.
Skúšala som zistiť, ako sa dá tejto chorobe predchádzať. Dozvedela som sa, že najlepšou prevenciou je mentálna aktivita a pravidelný pohyb, hlavne aeróbny. A keďže spúšťačom môže byť aj dlhodobý stres, tak aj eliminácia stresu. Dostatok kvalitného spánku, pravidelné cvičenie, zdravá strava. Pohyb pomáha v budovaní silnejšieho mozgu, ktorý je schopný nástupu demencie dlhšie a lepšie odolávať.
Jedným slovom najlepšou prevenciou je všeobecne odporúčaná zdravá životospráva a životný štýl a tréningy pamäte.
Mozog vraj počíta každý jeden krok. Je lepšie hýbať sa 30 minút ako 5,ale aj tých 5 minút je lepšie ako nič. V literatúre, ktorá sa tým zaoberá, som sa dozvedela, že najlepší efekt získame vďaka tridsaťminútovej prechádzke, alebo 45 minútovým behom trikrát týždenne. Veľmi dôležité však je, aby sa nám zvýšil pulz. Je teda dôležitá zlepšená kondícia a milovníkom posilňovania sa odporúča tréning doplniť kvalitným kardiom. Vhodnejší je beh v miernom tempe než HIIT tréning.
A hlavne vydržať! Najväčšie zmeny takéhoto posilňovania mozgu sú viditeľné až po polroku pravidelnej fyzickej aktivity.
Zdá sa, že pri písaní mojich článkov sa motám v kruhu. Či píšem o syndróme vyhorenia, tetánii alebo alzheimerovej chorobe, vždy mi záver vychádza tak, že treba žiť zdravšie, menej sa stresovať, dobre spať, hýbať sa a naordinovať si radosť a životnú pohodu. Pretože k benefitom športu očividne nepatrí len fyzická stránka veci a dobrý pocit, ale má blahodárny dopad aj na mentálne zdravie človeka a dobrú kondíciu mozgu.
Nuž, musím sa polepšiť.
