Sledujte nás

Ifkine fejtóny

Veľký smoothie špeciál, časť prvá

Možno nie som jediná, kto má v lete chuť na nejaké ovocné osvieženie. Čo takto ovocné smoothie?

Veľký smoothie špeciál, časť prvá

Možno nie som jediná, kto má v lete chuť na nejaké ovocné osvieženie… čo takto ovocné smoothie?

Časť prvá: smoothie vs. džús

Čestne priznávam, že ovocie nikdy nepatrilo medzi moje obľúbené pokrmy. Celkovo, ako dieťa som bola strašne prieberčivá. Jediné ovocie, ktorému som dovolila prejsť cez moju tráviacu sústavu, boli čerešne (a to som kdesi čítala, že tie vraj prejdú cez telo bez toho, aby mu nejako pomohli – neviem, čo je na tom pravda). Postupne som sa donútila skúsiť jahody, neskôr som vzala na milosť jablká a mandarinky. Banány… no dobre, ale len jeden, aj to len preto, že mám hnačku… nie, nechutí mi. Ešte nikdy som nezjedla banán naozaj s chuťou. NIKDY. Od tých čias som vyslúšala aj také tie moderné exotiky (švagor občas prinesie niečo nové, tak nechcem byť nezdvorilá a ponúknem sa, ale zatiaľ som z ničoho nepadla na zadok).

Čo som ako-tak uznávala, boli kompóty. Pravda, keď si dnes pri zaváraní uvedomím, koľko cukru do nich ide… a ešte ovocné džemy. Tam je cukru ešte viac a kvôli vareniu sú skoro všetky vitamíny fuč, ale… moja dcérka, podobne tvrdohlavá ako ja v jej veku, raz vyhlásila, že ona džem nemôže, lebo tam sú vitamíny a ona vitamíny nemá rada…

Pokiaľ však šlo o ovocné džúsy… tam už bola situácia iná. Na prvý pokus to síce chcelo trocha odvahy (pokiaľ nemáte v hlave – ako ja – podvedomý strach, že vám to nebude chutiť, asi vám to ťažko vysvetlím, no presne tak som sa cítila), ale… ten pomarančový to vyhral. A vyhrával to celé roky, a vyhráva doteraz… pokiaľ sa mi podarí nájsť nejaký, čo je aspoň napoly pomarančový.

Nedávno som písala o marketingových ťahoch a spomínala som, aký je dnes problém zohnať kvalitný džús. Nejde len o tie detské nápoje (kde by som naozaj zažalovala výrobcu, že nápoj „multifruit“ okolo ovocia ani nešiel), no aj keď kupujem výbavu na grilovačku, či pre návštevy. 

Stále si spomeniem na jednu vysokoškolskú párty. Uprostred noci došlo pitie, tak sa chalani pobrali do non-stop otvoreného obchodu len ulicu od internátu, aby doplnili zásoby. Doniesli nejaký „ovocný nápoj,“ ešte boli hrdí, že stál menej ako minerálka. Po otvorení sme pochopili, prečo. Nikto nebol tak opitý, aby mu chutil. 

Dokonca aj keď si kupujem džús s označením 100%, je vo mne určitá paranoja. Na krabičke píšu, že je vyrobený z koncentrátu. Kurník šopa, načo koncentrujú ovocie, keď ho potom riedia? A vôbec, akú mám istotu, že je nariedené presne na 100% pôvodného stavu? Proste, ak chcete mať istotu, že pijete 100% džús, musíte si ho odšťaviť sami. 

A toto je presne bod, kedy džúsik stráca na hodnotení. Šťava je len jedna časť obsahu, dužina je druhá. A hoci šťava je sladšia a chutnejšia, je to… vlastne len sladká voda. To najlepšie z ovocia sa skrýva v dužine, často dokonca v šupke. 

Ten, čo vymyslel smoothie, by mal dostať Nobelovu cenu mieru. Vážne. V smoothie totiž máte rozmixované všetky jedlé časti ovocia, vrátane šupky. Pokiaľ vás teda nebaví (alebo vám nechutí) hryzkať do ovocia, smoothie je určite oveľa zdravšia voľba ako čistý džús. No ako sa hovorí, nie je všetko zlato, čo sa blyští…

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Ifkine fejtóny