Moja hmotnosť vyšla vyššie, než som ochotná tolerovať. Rozhodla som sa preto vyskúšať…
Časť tretia: malý smoothie experiment
Musím schudnúť. Urgent. Najhoršie na tom je, že musím dať za pravdu mojej kedysi štíhlej tete, ktorá mi pred rokmi povedala, že do tridsaťpäťky jej na schudnutie stačilo „dva dni menej jesť,“ no po tomto obávanom míľniku sa spaľovanie akosi pokazilo. Hups, rizikový vek. Chce to nové riešenie.
Už som vyskúšala niekoľko desiatok stravovacích režimov. Jednému som sa vždy vyhýbala ako čert krížu: režimu, pri ktorom v dopoludňajších hodinách jete len ovocie. Popravde, môj denný príjem ovocia je na úrovni Nula celé Nula Prd… určite by mi prospelo. Lenže ako sa donútiť jesť to, čo mi ktovieako nechutí…?
Áno, vsadím na smoothie. Tie mi predsa chutia. Nakúpim si banány, jablká, broskyne, na záhradke ešte máme jahody a ríbezle… a každý deň si dám na raňajky jedno takéto smoothie. Už som toľko čítala o blahodárnych účinkoch ovocia, že je najvyšší čas.
Kam som dala ten mixér…?
Hecujem sa, aby som si dodala odvahu. Jablko na kúsky, k tomu banán… dobre, tak ešte malú broskyňu, či čo to je… VRRRRRR…. ty kokso, to čo to je…?
Otváram mixér a nestačím sa čudovať. Žltkastá hmota v nej svojou konzistenciou pripomína skôr kašu ako nápoj. Iste, môj mixér nie je „výživová strela“ z teleshoppingu, ale aj tak mi to nesedí. Ako to, že kupované (predražené) smoothie sú také tekuté…?
Vybavujem si zloženie mojich obľúbených vitadžúsov. Iste, 100% ovocie. ALE – a na to som nezabudla – ďalej písalo: ovocné drene a šťavy… Mohlo mi svitnúť. Fyzika nepustí, ovocie má síce vysoký podiel vody, ale nie až taký, aby bol výsledok úplne tekutý. Ešte šťastie, že z manželovej oslavy narodenín zvýšil ríbezľový džús…
Šup ho tam…. VRRRRRR…. no, konzistencia je lepšia. Farba horšia, akoby to už niekomu prešlo cez tráviaci trakt. Šup do seba…
F.U.J.
Chladnička to vyrieši. Chlad trocha prebije neveľmi vábnu chuť banánu. Do kelu s banánom. Po polhodine čakania sa púšťam do druhého pokusu. Fajn, chladené to pôjde. Žiaden pôžitok, ale dá sa to. Po pätnástich minútach je pohár prázdny.
Desať hodín dopoludnia. Som hladná! Ako to, že ešte nie je obed? Zjedla by som aj vola, ako ma krúti… ešte šťastie, že varím rezance do polievky. Šup pár hrstí do úst. Dobre, pomalé sacharidy to zachránia.
Osem hodín večer. Ešte šťastie, že nemáme hlásič úniku plynu, lebo máme chemický poplach a ja kŕče. Espumisan to istí…
Poučenie z krízového vývoja
- čisté ovocie sa nedá rozmixovať na tekutinu, ak to „nepopančujete“ ovocnou šťavou
- smoothie chutí lepšie vychladené
- oprava: smoothie chutí iba vychladené
- smoothie treba piť pomaly, inak bude skoro hlad a neskôr prievan na dolnom poschodí
Fajn, prvý deň som prežila. A uvidí sa, ako prežijem tie ďalšie…
(pokračovanie nabudúce)
