Zmeníme/zrušíme rohové kopy?

Žiadne rohy. Žiaden kontrolovaný chaos. Žiadna tlačenica buldozérov v šestnástke. Žiadne búranie, ťahanie, objímanie, lakťovanie. Žiadny stopér premenený v 94. minúte na hroťáka. A hlavne. Žiadna artetovská špekulácia. Sen?

Rohový kop. Vraj jedna z najpodceňovanejších situácií vo futbale. Zároveň jeho nenápadná zbraň. Nemá dramatično penalty ani eleganciu protiútoku. A aj tak v tejto sezóne možno práve on rozhodol na Temži o majstrovi Anglicka.

Predstav si futbalový zápas, kde rozhodca síce odpíska roh, ale hráč nesmie nakopnúť loptu do šestnástky. Proste žiaden center z rohu. Iba rozohrávka nakrátko. Utopistická revolúcia. Obrancovia razom dávajú menej gólov, futbal ale začína preferovať rýchlosť, kreativitu, improvizáciu, pohyb a techniku. Rohy sa menia na kombináciu, miniprotiútok, taktickú šachovú partiu. Yamal je ešte nebezpečnejší, kolízie hlavami klesajú o 30percent. Stúpa kvalita, na pľaci je menej náhody, viac futbalu. A ešte viac inteligencie, čo chce eliminovať kontradikcie z duelu West Ham – Arsenal. Napríklad.

Tri rohy jeden gól, vravievali sme ako chlapci pri bytovke. Chápem. Bez rohov kopnutých do vápna futbal stratí drámu, divokosť, spontánnosť aj ikonické scény, ono aj to „bum do vápna“ má svoje čaro. Viem, úvaha je v rovine sci-fi a klasické rohy sotva niekedy vymiznú. Bo možno práve ten kontrolovaný chaos pri nich je dôvodom, prečo ľudia milujú túto hru už sto+ rokov. A nechcú na ňom nič meniť.