Pri sledovaní Svetového pohára v hokeji mi znova napadla otázka, pri ktorej mi moji spolubratia hokejisti už pred 10-mi rokmi pribaľovali na cestu do pekla aj pár bonusov ala koko a chu. Šak viete. Tak ešte raz. Páči sa vám hokej na “malých” ľadových plochách ?
Všimnite si napríklad Ovečkina. Nakopne motory vo vlastnom obrannom pásme a okrem iného ho na súperovej modrej čakajú traja brániaci súperi, každý s rozpätím /vrátane hokejky v ruke/ cez dobré štyri metre. Šance Rusa preniknúť bránenou šírkou by boli dosť malé aj v Európe, kde nameriate od mantinela k mantinelu cc 28 metrov, tu za morom mu šance na úspešný prienik usekne ihrisko o zhruba ďalšie dva metre. Nebavme sa o tom, či je Rus a rýchlostne jemu podobní panarinovci na to zvyknutý, bavme sa o tom, či je zmenšený ľad pre pohľadnosť a skutočné umenie hokeja ozaj to orechové. Všeobecne platí, že čím väčší priestor na hru, tým je to pri stanovenom počte ľudí na pľaci väčšia nuda, aj preto majú ženy radšej hokej ako futbal a aj preto má taký Dano /hey, mate/ radšej NHL ako švédsku ligu alebo KHL. Avšak aj hity, rany, šermovačky, zlomené hokejky a počet zubov na ľade má svoje limity. Hrá sa síce hore dole, bum, prásk, všade karavána korčulí a neraz kopa troch borcov na ležiacom brankárovi, spočítajte ale najbližšie počet štyroch súvislých prihrávok na jednej či druhej strane. Dal som si záležať. V 2.tretine duelu Švédsko – Rusko ich bolo za prvých 10 minút hry 5 proti 5, podotýkam ešte raz že suma sumárum na oboch stranách presne …no dajte. Hej, presne tri. Hokej je najrýchlejšia tímová hra, čo Homo Sapiens kedy vymyslel, no tu nebudem úplne súhlasiť s Julkom Šuplerom a tými, čo tvrdia, že hokej na menšej ľadovej ploche je dynamickejší a že nepodstatné, hluché priestory po bokoch a v rohoch sa dostávajú do úzadia. Pri akejkoľvek genialite hráčov sa na “zmenšenom” klzisku hrá všeobecne na priveľa náhody a odrazených pukov, to všetko pri logicky zvýšenom počte zranení, nehovoriac o eliminovanej hokejovej kráse a priestore pre kombináciu. Že Kanada dala Čechom šestku a že bola v každej hernej činnosti lepšia? Súhlasím. Na veľkom ľade by bola ešte lepšia. K zmenšeným manévrovacím možnostiam súčasnej hokejovej moderny pripočítajte veľkosť brankárskej výstroje, z ktorej sa taký Dzurilla dnes najskôr nie obracia, ale rovno točí v hrobe a presvedčte ma, že toto je hudba budúcnosti. Rýchlosť v malom priestore je alfou a amegou hokeja. Keď je však príliš malý, dáva šancu aj takým ako Zdeno hrať „iba“ NHL. Lebo inde by rýchlostne nestíhali.
A propos. Prvý gól Švéda Langeskoga proti Rusom prišiel v power play po bully a presne po troch vedomých dotykoch s pukom. Skúste najbližšie, koľko ich pri 5 na 5 napočítate smerom dopredu vy.
Dohokejovania, amigos.
