Nadupaní Nóri

Nóri, tí to vedia. Lyžujú odmalička, do školy, do obchodu, ešte aj v lete chodia akoby mali lyže na nohách. Niet divu, že si vydobyli na ZOH 2018 v Kórei 14 zlatých, 14 strieborných a 10 bronzových medailí . Väčšinu z toho samozrejme v bežkovaní.

Hry sa ale skončili, a tak sa poďme trošku povenovať konšpiračným teóriám:

Spreje, ktoré nórska výprava používa, obsahujú okrem iného aj salbutamol. Je to látka, ktorú vymysleli v Anglicku v r.1966 a hneď bola predstavená na trh ako Ventolin v r.1969. V r.1972 ho zakázali na olympiáde v Mníchove ako stimulant. V r.1986 ho zase za prísnych podmienok povolili ako sprej pre astmatikov, pod prísnym dohľadom autorít.

Salbutamol patrí medzi kortikosteroidy a funguje tak, že zablokuje sťahovanie hladkého svalstva hlavne v dýchacích cestách. Hlavne, ale ktovie kde všade tie receptory sú a kde ide všetok ten vyplavený vápnik.

Hladké svaly sú svaly vnútorných orgánov, ktoré nepotrebujú pracovať pri záťaži a vlastne ani nepracujú keď športujete. Vápnik je v krvi a teda aj v kostrových svaloch, ktoré naopak, pracujú tvrdo.

Dýchanie chladného vzduchu spôsobuje zápalové reakcie v pľúcach a nie je nezvyk vidieť zimných bežcov behať s respirátorom. Pri zápaloch sa tvorí viac hlienu a teda prestup kyslíka je horší.

Salbutamol ako stimulant zrýchli obeh krvi, vápnik podporuje kontrakciu kostrových svalov a pardon, nespomenul som ešte, že kortikosteroidy potláčajú zápalové reakcie na úrovni blokácie génov. Áno, hlavne v dýchacích cestách, ale ich vysoká selektivita nebola potvrdená.

Takže by som to uzavrel. Áno, zaváňa to pokrytectvom, pretože to, že organizácia to povolí, rozpozná alebo nie, neznamená, že športovec nie je zvýhodnený a dosahuje výkon vlastnými silami.

Na druhej strane nechať športovca dusiť sa alebo mu v detstve dať do ruky radšej luk tiež nie je výber. Možno sa nám bude zdať opačná alternatíva prijateľnejšia. Tu sme už však na tenkom ľade, pretože povoliť Salbutamol neastmatikom v rámci fair play síce urobí šport atraktívnejší, ale aj špinavší.

To je však na inokedy.

Autor: Michal