Celý pracovný týždeň máme konečne za sebou a v piatkový večer sa teším na jediné – poriadnu dávku domácej hokejovej ligy.
Moje kroky mieria do Steel Arény, ku čerstvému čapáku a chutným párkam v počte 4 ks. Papierovo zdanlivo jednoznačný zápas prvého tímu v tabuľke s priemerným Liptovským Mikulášom by mal mať jasný priebeh. Aspoň som si to myslel. Počiatočné myšlienky na debakel súpera sa rozplynuli hneď po prvej tretine. Tá síce skončila jasným vedením domácich Oceliarov na strely, akcie a hernú pohodu, no so skóre „len“ 2:1. Rozuzlenie nakoniec priniesol až presilovkový gól Netíka na 3:2 v tretej tretine. Je to tam, porážame Liptákov síce s odretými ušami, ale za tri body. A ja som rád, že ten tiket s hendikepom som nakoniec nepodal.
Túto sezónu som zatiaľ nevynechal ani jeden domáci zápas. Teší ma hlavne to, že v radoch Oceliarov konečne badať bojovnosť, chuť dávať góly a usadiť sa na čele tabuľky. Po dvoch sezónach za sebou ukončených v štvrťfinále to určite kvitujem. Je čas znova ukázať, že na to máme. Výsledky na to zatiaľ sú a verím, že sa to odrazí aj na návštevnosti. Bo tá dnešná na úrovni 3300 fanúšikov je slabotka.
V utorok nás doma čakajú Nové Zámky, doterajšie najväčšie prekvapenie tejto sezóny. Sám som veľmi zvedavý, v čom tkvie čaro tohto mančaftu. Skalpy Nitry, oboch maďarských celkov či najnovšie dnes Trenčína hovoria ale za všetko. Myslím, že vnímanie slovenského Newcastlu na hokejovej mape Tipsport ligy sa musí zmeniť. Ibažebyne…
