Starý dobrý Jano

Už sú to roky. Dlhé roky. Roky odvtedy, čo Jano Kozák tešil náš ľud, ktorý netrpezlivo každý víkend očakával, čo krásne, štipľavé, farebné a neviem aké povie na adresu súpera, mesta, trénera, hráča súpera, rozhodcu. No asi každého. Výroky ako „Ružomberok je jedna veľká dedina“ a im podobné už priam zľudoveli.

V roku 2013, keď Jano podpísal zväzovú zmluvu, možno ľudia očakávali tlačovky v podobnom duchu. Z času načas aj prišli, napríklad po zápase s Poľskom. A potom tu bola samostatná kategória Ľuboš Hlavena a jeho legendárna otázka „Hneváme sa?“. Akcia a ňou zapríčinená reakcia je pamätná ako ono Niňajove „Dá sa povedať ako veľmi?“

A tak v nedeľu prišiel nečakaný koniec. A po ňom oznámenie o tlačovke. Janovej poslednej na pôde národného zväzu. Vtedy som si povedal, že kedy ak nie teraz. No a náš Jano nesklamal. Po dlhých piatich rokoch pri reprezentačnom vesle sa konečne odreagoval. A naložil každému, komu mohol. Naložil všetkých tam a tak, ako to vie len on. Dúbravka, Škriniar, Weiss, 50 miliónový hráč Lobotka, Žilina, Hašan, futbaloví agenti, Žilina, Guľa. Proste všetci.

Povedal všetko, čo nemohol za ten čas. Povedal to, čo si myslí a to, čo mnohí nevideli alebo nechceli vidieť. Ale teraz už určite vidieť budú. Dúfam len, že Jano sa vráti do našej najvyššej súťaže. Nielen vďaka svojej trénerskej kvalite ale aj vďaka prostorekosti.