Vytýčená trasa dnes vedie k hranici Becherov (parking) a odtiaľ smer osada Radocyna, Poľsko. Na konci túry nás má čakať otvorená chata, cieľ je teda jasný – vytúžene pivko. Polojasno, sem tam krásne slniečko, snehu na bežky však až do pol metra. Mordovisko a prešľapávanie snehu, žiadna stopa. Po 2,5 hodinách trápenia v prekrásnej prírode, kde sa na nás prišiel pozrieť aj švárny jeleň /keď sme vybrali mobily, nečakal a ušiel/, sme došli do cieľa.
Pred chatou ujo Poliak odhadzuje sneh a s úsmevom vraví , že chata je zatvorená a nič pre nás nemá. Sklamanie. Ani nás nepustil do predsienky sa prezliecť či dačo zjesť. Nakakaní sme si postáli pred jeho domom, popili čaj z termosky a zjedli studený chlebík. Ujo nás spokojne a ďalej ignoroval. Keď sme sa po desiatich minútach otočili a brali to nazad, muselo sa mu čkať ešte hodinu.
Šliapanie späť išlo trošku lepšie, o hodinku a pol sme boli pri aute.
Dobití, ale usmiati skonštatujeme, že to všetko aj tak stálo zato. Veď doma by to bola riadna nuda…
Autor: Daniel Roman
