Druhá aprílová sobota sa v Bardejove niesla v duchu veľmi dôležitého zápasu v boji o záchranu druhej najvyššej slovenskej ligy. Jedenásty Partizán hájil trojbodový náskok pred zatiaľ poslednou Odevou Lipany. Biopredpoveď udávala jednotku, čo v kombinácii so slnečným a trochu veterným počasím vytváralo ideálne podmienky pre šesťbodový zápas „na ostrie noža“.
Po úvodnom hvizde rozhodcu však boli najvýraznejším elementom na štadióne oduševnene povzbudzujúci skalní oboch táborov. Ak by malo niečo charakterizovať prvý polčas, tak by to bolo príslovie: „Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá“. Hostia i domáci kardinálnymi chybami v obrane vysielali do šancí súperových útočníkov a miestami to na hracej ploche vyzeralo ako na veľtrhu nepárnokopytníkov. Hostia takto darovali Róbertovi Stachurovi dve šance, ktoré rutinérsky premenil a domáci sa hosťom z Lipian revanšovali tak isto dvomi tutovkami, z ktorých však hráči Odevy premenili iba jednu a do šatní sa šlo za skóre 2:1 pre domácich.
Druhý polčas priniesol pre diváka nie príliš atraktívne pokračovanie obrazu hry z prvého dejstva. Hostia mali častokrát optickú prevahu, darilo sa im vyhrávať súboje, ale finálna fáza nevyzerá byť ich devízou. Naopak domáci sa po slabšom úvode druhého polčasu nadýchli k niečomu nevídanému a po kontre a centri z ľavej strany peknou rybičkou Stachura skompletizoval čistý „hattrick“. Do tejto chvíle inak veľmi kritickí diváci na tribúnach konštatovali, že to, čo pred malou chvíľou videli môže ašpirovať na bardejovskú akciu sezóny.
Po vsietení gólu na 3:1 opadlo aj to nízke tempo zápasu a 821 platiacich divákov už len čakalo na koniec. Zlou správou pre nich bolo, že do záverečného hvizdu chýbalo ešte zhruba 40 minút a vďaka veternému počasiu nám začali mrznúť končatiny. Nasledujúce minúty žiadneho „darovaného koňa“ už nepriniesli a domáci priaznivci síce s predvedenou hrou spokojní neboli, v duchu hesla „účel svätí prostriedky“ však môžu ďalej živiť svoju nádej na záchranu v druhej lige.
Autor: Peter Deďo
