Prvý zápas stav 0:0 a Suaréz strieľa gól svojmu bývalému mužstvu a raduje sa, ako keby vynašiel liek proti rakovine. Za stavu 2:0, Messiho geniálny priamy a je vymaľované. Veď prečo by aj nie. Hráš proti Barcelone. Beží nadstavený čas, Messi prihráva Dembelemu do 1536%-nej tutovky a ty si hovoríš, že toto je v prdeli, drahí veriaci. Lenže PS (PlayStation, nie Progresívne Slovensko) maniak, ktorý pravidelne mešká na tréningy, to zaklincuje niekde do kukurice pri Smilne a Messi neveriacky leží na tráve a pozerá ako Robo Kaliňák v Na telo.
Prejde ani nie týždeň, vybehneš na Anfield a keď si barcelončan, tak sa nestihneš ani rozpozerať, dopočúvať ju nevr volk eloun a už vyťahuješ loptu zo siete prvýkrát. A samozrejme pri tom dvíhaš nezmyselne ruky kvôli ofsajdu. Začne druhý polčas a tanečník a herec v jednom Alba kiksuje druhýkrát v zápase a druhýkrát z toho padne gól. Nestihneš si ani vytrieť sopeľ do termotrika a už máš v bráne tretí banán a v trenkách blato. Štvrťhodinu pred koncom pribije Alexander-Arnold taký roh, že dekel ti odstrelí do Sobraniec a pozeráš sa na nepochopiteľný výsledok 4:0. Pritom nehrá Salah ani Firmino a zraní sa Robertson. A vtedy sa opýtaš, kde je Messi? Kde je najlepší hráč na svete? Bohužiaľ na ihrisku, lenže sám.
Liverpool dokonale odstavil Messiho, a to nie tvrdou hrou do tela ale tým, že Barcelonu absolútne nepustil do hry. Ale že vôbec.
Veľká gratulácia na Anfield!
