Hokejbalové MS na vlastnej koži

Hokejbal som včera sledoval naživo vôbec po prvýkrát. A musím povedať, že to bolo zaujímavejšie, než som čakal.

V Košiciach v týchto dňoch vrcholí svetový šampionát v hokejbale, a ak si myslíte, že to je v meste cítiť podobne, ako pri klasickom hokeji, ste na omyle. V podstate o tom ani neviete. Konečne som si ale našiel čas a dostal som priestor navštíviť jeden zo zápasov domácej repre, a to proti bratom Čechom.

Bol to teda poriadny nezvyk sledovať, ako v „našej“ Steelke pobehujú reprezentanti síce s hokejkami v rukách, no namiesto korčulí na nohách s teniskami a namiesto za pukom za loptičkou. Rovnako nezvyk bolo sledovať počas útokov pokojné prechádzanie cez modrú čiaru bez odpískaného ofsajdu. A ešte tretina s dĺžkou „len“ 15 minút. Tá vám zbehne skutočne rýchlo, čomu ešte pridá omnoho menší počet prerušení hry ako v hokeji. Zápas to bol ale pekný. Teda, až na ten výsledok. Naši chlapci tlačili a fandila im naozaj celá hala (návštevnosť odhadujem na cca 4000 ľudí), no nakoniec podľahli českému výberu v pomere 1:2. No zážitok na jednotku.

Keďže sme mali zakúpený denný lístok a pivko v skyboxe naozaj chutilo, rozhodli sme sa ostať ešte na nasledujúci zápas, v ktorom sa predstavili Grécko a Kanada. Poviete si – jednoznačný zápas. Veru, nebolo tomu tak. V hale bolo počuť každý prd, keďže návštevnosť podľa mojich odhadov neprevýšila 300 ľudí, no bavili sme sa aj tak. Gréci dlho viedli, pomohlo im možno aj naše hlasné povzbudzovanie na štýl „Ela Elada“, čo by malo znamenať niečo ako „Pekne Grécko“. Teda aspoň podľa translatora. Nakoniec však nezvládli záver zápasu a mierne favorizovanej Kanade podľahli 4:3.

Zážitok hodnotím výborne. Som rád, že sa práve v Košiciach usporadúvajú takéto celosvetové podujatia.