Tretie finále v rade, štvrté finále za posledných päť rokov. Pre niekoho to už začína byť nudné, no pre fanúšika klubu, ktorý v poslednom období zažíva na európskej scéne takýto príbeh to také určite nie je.
V novembri už väčšina fanúšikov odpísala Real z boja o španielsky titul. Niet sa čo čudovať, po stratách v domácom svätostánku s mužstvami ako Levante alebo Betis, či po výbuchu v premiérovom zápase proti Girone bolo jasné, že obhajoba kráľovskej koruny bude pre klub s kráľovskou korunou v znaku len utópiou.
Boli aj časy, kedy každý fanúšik Realu preklínal osemfinálový žreb Ligy majstrov. A to rok čo rok. Arsenal, Lyon, Liverpool alebo Bayern. To sú mužstvá, ktoré mávali Realu už na štartovacej čiare playoff Ligy majstrov. Až prišiel Mourinho, ten známy šofér autonómneho autobusu z Dúbravky. Posunul Real do semifinále. No aj tam Real trikrát pohorel.
A tak prišiel Ancelotti a s ním Zidane. Efekt Zidane, o ktorom mnohí ešte aj teraz vravia, že nepatrí medzi špičkových trénerov. O ktorom mnohí vravia, že si mužstvo nevybudoval, ale ho iba dostal. Veď každý by dokázal s takýmto mužstvom vyhrať Ligu majstrov. No to sa nepodarilo Realu s Capellom, či Mourinhom. Zidane bol zatiaľ pri štyroch triumfoch Realu v Lige majstrov. V roku 2002 sa v glasgowskom Hampden Parku zapísal do histórie jeho volej. V roku 2014 bol asistentom Ancelottiho, keď Ramos v pamätnom čase každého fanúšika Realu 92:48 prekonal autobus Atletica. A posledné dva roky už šéfoval lavičke Realu. Takéto mužstvo už trénera nepotrebuje. Takéto mužstvo potrebuje vodcu, ku ktorému budú vzhliadať osobnosti ako Ronaldo alebo Ramos. A takým Zidane je, hoci túto sezónu môže zachrániť len sobotný zápas v Kyjeve.
Apropos, stále keď Real Madrid potreboval zachrániť sezónu a prebojoval sa do finále Ligy majstrov, nesklamal. Tragické sezóny 1997/98 alebo 1999/2000 sú toho dôkazom. Los Blancos potrebujú zachrániť sezónu aj tentokrát, a preto každý fanúšik Madridu chce vidieť kapitána Ramosa dvihnúť tretíkrát po sebe nad hlavu ušatý pohár.
